Na čo sa teším najviac? CESTA. Nič nie je lepšie, ako dlhá cesta v noci. Tentokrát sa pokúsim nezaspať a vyťažiť z tej noci najviac. Milujem úsek cesty Budapešť. Tam by som ešte spať nemala, pôjdeme tadiaľ okolo desiatej.
Už teraz to cítim . Krajinu zahaľuje rúško noci, začína byť chladno a ja si ako pán ležím na zadných sedadlách auta. V CD prehrávači auta bežia tradičné nostalgické pesničky, ktoré k ceste do Chorvátska jednoducho patria.
A tie zastávky na čerpacích staniciach, keď si vezmem ockov obrovský sveter a celá v ňom zmiznem. Jednu máme obľúbenú, na meno neprídem, ale dávame si tam kávu- teda, hlavne šoféri a obrovský čokoládový koláč, ktorý je mimochodom skutočne to pravé, ťažké na noc .
Iné krajiny ako Slovensko vo mne vzbudzujú zvláštny pocit, ktorého sa snáď nikdy nenabažím. Nadpozemský. Neuveriteľný.
A keď uvidím more. Ach. Raj. A ráno začne svitať. Pomyslím si: Ešte včera večer som bola doma.
A typický vietor, ktorý veje pri mori. Pôjdeme trajektom, cca. 15. minút. Ideme na ostrov Rab.
Neviem ako vy, ale ja nadovšetko milujem rodinné výlety, či to sú Tatry, alebo iné miestečko v našom štátiku, alebo cudzia krajina, najlepšie prímorská , vždy si to užijem. A zážitky sú nezabudnuteľné.
Ani ma nenapadne dúfať, že si tieto kecy niekto prečíta, ale píšem si to pre seba. Tým viac sa teším. Mohla by som o tom písať veľa a veľa, ale predsa len sa to lepšie rozoberá v hlave.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
nahodou je to zaujmave..lebo presne toto iste citim ja ked ideme ..a najlepsie lietadlom aach
Napíš svoj komentár
ako si spravila to rozne pismo v texte?