Oči plné smiechu,
srdce plné hriechu.
Jeho provokačnosť,
moja perverznosť.

Jeden druhého dopĺňame,
rovnaké názory zdieľame.
Ako je to vôbec možné,
myslieť často na to isté?

Smejeme sa na celé kolo,
ľudia sa za nami otáčajú,
s nikým mi takto ešte nebolo,
pocity sa na povrch vytláčajú.

Keď je pri mne,
som šťastná,
no keď je s inými,
chytá ma paranoja hlasná.

Čo mám robiť?
Všetkého sa vzdať?
Alebo naše puto zlomiť
a city svoje mu povedať?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár