Najlepšia kamarátka nepriateľom č. 1

Všetko bolo kedysi tak krásne. Naše tajné stretávky sa ťahali do neskorých večerných hodín. Jej náreky si úpenlivo odnášali moje plecia a slzy som jej utieral medovými lupienkami ruží. Jej problémy boli aj moje problémy, jej slzy boli utierané mojimi dlaňami. Smutná kamarátka sa odo mňa vracala s úsmevom na tvári a s pozliepanými kúskami jej zlomeného srdca. Tma nahrádzala nočný svit mesiaca, svit mesiaca postupne nahrádzali slzy.

Všetko pokazil rozchod jej priateľa. Zmenila sa. Jej kamarátka, s ktorou sa stretávala a bola zároveň jej spolužiačka, jej povedala, že sa zmenila. Takisto ako jej najlepší kamarát som jej povedal, že už to nie je ona. Tvrdohlavo nás presviedčala, že to sa meníme my - všetci, a nie ona. Neskoré večery sa zmenili na nechuť stretnúť sa a naša spoločná cesta priateľstva rozdelila križovatka, pri ktorej sme spoločne nedokázali vybrať ten správny smer. Večerné rozhovory nahradili nekonečné hádky plné tvrdohlavosti a neschopnosti vrátiť sa na rovnakú koľaj.

Kde sa stala chyba?

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu