Z diaľky to vyzeralo na veľký požiar, avšak po príchode som skonštatoval, že môj príchod bol včasný. Po obhliadke požiaru som sa snažil rýchlo pohľadať prostriedok, ktorým by som mohol šíreniu požiaru zabrániť. Našiel som starý vyhodený koberec, zobral do ruky a bez ohľadu na svoje čistobiele oblečenie som sa vrhol do kúdelu dymu. Veď ako povedal náš veliteľ: "Hasič nie je povolanie, to je diagnóza". Zo školenia si pamätám, že vzduch obsahuje 21% kyslíka, no pri 14% nastáva bezvedomie a pri 11% smrť. Nemal som čas na zisťovanie týchto veličín a tak som sa predieral cez suchú trávu s kobercom v ruke a okoloidúci sa len prizerali a nechápavo na mňa pozerali. Po troch minútach som mal požiar pod kontrolou a po siedmych minútach od príchodu bol požiar uhasený. Avšak oheň potrebuje tri veci, aby horel - horľavú látku, teplo a vzduch. Pomocou koberca som dokázal odstrániť vzduch, avšak teplo som odstrániť nemohol a tak som čakal na príjazd hasičskej jednotky. Tá po príchode ochladila horľavú látku (suchú trávu) vodou a spokojne som vyrazil späť do práce.
Cestou som sa stihol zastaviť doma, osprchovať sa a prezliecť sa. Bolo mi aj ľúto bielych vecí, pretože po tomto zážitku mali nedefinovateľnú farbu. Nevadí, pre mňa je dôležité, že som požiar uhasil a tým sa moje hasičské sebavedomie zvýšilo.
Akurát ma bolí noha
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Takže si amatérsky požiarnik??