vyšiel básnik do Európy.
Presýtenej jedlom, sexom
Bruselom a mocou ropy.
Pijúc v bare vína deci
balil mladý básnik babu.
Jej život však boli veci
ktoré pre neho sú tabu.
Opýtal sa celkom slušne
či čítala Nietzscheho.
Na oplátku, ona hlučne
posiela do pi*e ho.
V jeho vlasoch jemný vánok
sklopený zrak, to je on.
Neobjavil suchý článok
neprekročil Rubikon.
Neďaleko Sobiboru
smutný básnik číta Sartra.
Dumá o príčine moru
ktorým ľudstvo zvnútra chátra.
K búrke mračná sa zlietajú
básnik ten však mylne tuší.
Že to iba premietajú
v nebi obraz ľudských duší.
Kašľajúci básnik tu je
premočený až po uši.
Každý však len ignoruje
že do Velorexu prší.
Toto nie je sci-fi story
nepísal ju Verne Jules.
Básnik, už aj pred tým chorý
nočnú búrku neprežil.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár