Šachy sú tuším niekedy ako život, a naopak. Ak ťaháme bezhlavo dopredu, partiu vyhráme asi ťažko. Ak však sme ochotní neraz cúvnuť a hlavne myslieť aspoň na tri ťahy dopredu, dokážeme vydržať dlho bojovať, a možno i dosiahnuť cieľ, teda mat.
A ani v živote by sme za cieľom nemali ísť bezhlavo, dopredu cez mŕtvoly, ale občas cúvať a hlavne rozmýšľať aj o pár ťahoch do budúcnosti. Cestu nám síce budú križovať kone (a v prípade niektorých ľudí, tých koňov dosť urážam), zákerní strelci a niekedy nám cestu k cieľu skrížia aj obyčajní neprajní pešiaci, ale časom a rozumom (ak je nejaký k dispozícií) sa dokážeme nakoniec vysmiať do očí aj takému KRÁĽOVI, a všetci dobre vieme, že dnes sa kráľom nazýva , alebo cíti byť, aj ten čo má od neho zajvne na míle ďaleko (a nenarážam teraz na niekoho konkrétneho).
Preto sa svojho sna , či cieľa netreba vzdávať, ale treba za ním isť rozvážne, a niekedy býva cesta k cieľu krajšia ako on samotný, a na tej ceste nájde niečo, čo bude pre nás viac ako cieľ, ale vždy treba zvážiť všetky možné ťahy súpera.
Pretože figúrky o ktoré prídeme na šachovnici môžeme o pár minút postaviť na svoje miesta a začať od znova, ale v živote sa nikdy nedá predošlá hra vymazať....

 Blog
Komentuj
 fotka
flussica  23. 2. 2011 15:53
Hm, zaujimava uvaha. Lenze ked dohram sachy, vsetky figurka aj tak zhrniem do jednej krabice...
Napíš svoj komentár