3. septembra 2012 :) prvý deň deviatačka

Milý denník a Birdzáci ,
neviem komu mám veriť tak sa rozpíšem aspoň tu. Všade naokolo sú umelecké blogy len ten môj bude obyčajný. Bude o veciach, ktoré sa mi naozaj stali. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Tiež som len človek
Ráno u mňa začalo o 7:40. Bola som sama doma. Zjedla chleba s mozarelou, šálku kávy, obliekla si zelené šaty,hnedý sveter. výstrih sa mi do tak zimného rána nepozdával ,a tak som to doplnila hnedým šálom a perlami. Troška lesku, mastička, umyť zuby a už som musela vyraziť z domu (8:15). Cestou mi bola trocha zima ale myslím že som vyzerala dobre až na to moje otravné prehrabávanie ofiny -.-". Pozeralo na mňa dosť ľudí ale bolo mi to jedno pretože v strede cesty som zistila, že mi nejde reproduktor aj mikrofón na NOVOM 3 TÝŽDŇOVOM MOBILE!!!! Keď som bola pred vchodom svojej spolužiačky tak mi povedala nech idem hore, pretože som prišla priskoro. ( BTW stopovala som si za koľko minút sa dostanem do školy ) Jeny stále meškala a aj dnes. Pritom mi sľubuje, že bude chodiť na čas. U nej som sa rozplakala kvôli mobilu, ale Jeny povedala nech to teraz neriešim.
V škole chaos a meškanie jak stále . Vo dverách triedy sa nám pozdravil spolužiak, počula ho len JEny, ktorá sa buď neodzdravila, alebo tak ticho, že som to nepočula ani ja vedľa nej . Bála som sa, že si nebudeme mať kam sadnúť ale bola voľná lavica pred katedrou. Učiteľka nám povedala pokyny a rozchod.

Keď som bola pri mojej partií tak ma stiahla Barbara na bok, že ona so mnou chce rozprávať.( je to taká úbožiačka, vymyslela si to aby som s ňou čakala na obed -.- ). Aspoň som sa od nej dozvedela nejaké klebety. Mobil som si opravila tak, že som ho vypla a zapla ale aj tak mám strach či to nedajbože neurobí znova. PReto som sa rozhodla nebrať ho do školy ani keď idem von aby sa niečo nestalo. Iba keď ho, budem naozaj potrebovať (alebo keď prestanem byť gramblavá Mal by vydržať ASPOŇ do konca strednej ..... keď nie tak vezmem totu tehlu nokiu .

Po "škole" sme chodili po papiernictvách, ktoré boli preplnené ľuďmi. Dohodli sme sa kedy si zahráme volejbal. A išli sme každá domov.

Na volej sme išli o 15 jak vždy ony meškali, že vraj preto lebo ja chodím skoro ( true story). Volej bol super zo začiatku nám to nešlo ale potom sa tam odohrávali majstrovstvá sveta a nakoniec z únavy som už loptu ani nevidela Jenyina mamka nám hodila fľašu vody so sirupom, kt. Jeny NECHTILA takže fľaša praskla ale nám to nevadilo a pili sme bokom z nej no proste neopísateľné jak nejaké sliepočky a ja som vymyslela nový spôsob, ako sa napiť! Skončil mojim skoro zadusením, vyliatím celej vody na chodník proste sranda bol to sirup, čiže sme s takými lepkavými rukami hrali ďalej

ďakujem za prečítanie

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu