Klopkám si dutými uličkami (chcela som napísať bratislavskými, ale nie je jedno, kde sú?) v už najedenej pravej čižme thinking in English, lebo idem po dlhom čase z jazykschool, kde bola reč o šiestom zmysle, nepovedala som, že ma desí, že v poslednom čase, keď si pomyslím, že sa dávno nič nestalo, sa to stane...Desivejšie je, že som ani jeden z tých troch razov nemyslela na nič pozitívne...

Krása okamihu vo mne rozliala teplo. Bielopaličkový ujo na zastávke sa električky spýtal, aké má číslo, a bolo mu povedané: "13." "Tak to nie je moje, ďakujem." Trinástka nebola jeho osudová. Tak čakal ďalej, aj so svojím nehovoriacim spoločníkom...

Únava ma unavuje. Slow down, to potrebujem, just few days free. Zabúdam...

Dokola. Dokola počúvam Hapku a Horáčka...

Vraj sa mením, vyčítla mi Ká. Uznávam. To nedostatok času mení ľudí. (Idem sa odnaučiť vyhovárať sa na nedostatok času.) Ona si na mňa vraj nájde čas vždy. "Tak prídi do BA," navrhujem. "Ale ja nemám čas." ...

Ešte mi Ká povedala, že aj tak nemá rada Er, aj keď ho nepozná, lebo že ma jej berie...

 Denník
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
midnightlady  4. 3. 2009 23:33
po dlheeej dobe blog...ako vytrhnuté z denníka...
2 
fotka
anzu  5. 3. 2009 08:20
suhlasim s tym, ako na nas vplyva nedostatok casu...
3 
fotka
kemuro  15. 3. 2009 19:35
koniec koncov, kto by chcel trinástku ako osudovú
4 
fotka
antifunebracka  4. 10. 2012 11:03
pekne zachytenie okamihu, mam rad take
Napíš svoj komentár