kúsky tvojho hnevu
hnisajúceho pod dotykom cudzej nehy
keď nemôžem vyprať
láskou pokropené
červené slová na konci vety...
ráno vždy zaspávam
aby som vládala večer snívať útržky reality
za zavretými očami
vlastnej naivnosti...
nevládzem dýchať
skutky z priezračnosti...
spýtaj sa ma či to bolí
drať si krídla
utekať za motýlmi
a prefarbovať ich načierno
keď všetko dookola krúti sa na bielo
a farby splinuli vjedno...
nenatesnáš mi ich viac do očí...
(a zopár tých básní som dnes našla.. tak aspon jednu znich sem hodím.. keď už nič iné nech sa máte aspon na čom zasmiať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár