Ako mi to príde ľúto, že čas tak strašne rýchlo beží...Pamatám si, keď sme všetci prišli na GIH plní očakávaní a aj strachu, nervozity, prišli sme prvýkrát do triedy, a hodnotili spolužiakov podľa prvého dojmu (teda hlavne ja)...Niektorí so mnou ostali v triede, niektorí nie, ale vačšina je so mnou od začiatku. A som rada, že som tam, kde som, aj keď nemôžem vedieť, ako by mi bolo v 1.A. Ale som v 1.D, a v septembri už budem v 2.D. A naša trieda nám zostane, už sme si premaľovali lavice na modro. A možno si neskôr dáme žltú stenu. Ja chcem zostať navždy prváčka, ale viem, že sa to nedá. Všetko ubehlo tak rýchlo. Spoznala som svojiích spolužiakov, akí sú, že nemala by som sa riadiť prvým dojmom, ale keď mi je niekto neympatický x)nepomôžem si... Kamaráti v škole sú pre mňa veľmi dôležitý, pretože tam trávim večšinu času. A teraz cez prázdniny sa budem nudiť. Sem tam sa niečo nájde...ale inak. Mi bude aj smutno. Za nimi, nie za učením, samozrejme x). Ani si nechcem predstaviť, že raz bude visieť naše tablo nad našou triedou na stene, ako tam teraz je tích tablo, ktorí tam boli pred nami. Život veľmi rýchlo pretečie ako voda...Tak už nechem na to myslieť, lebo mi je smutno...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
fr4nk1  2. 7. 2009 21:20
niesi sama komu je ľúto že čas tak rýchlo beží.... chcem byť navždy siedmak
Napíš svoj komentár