Každý sa už v živote dostal do situácie, keď sa musel rozhodovať. Pre niektorých to nie je žiadny problém, pre iných je to tak veľký problém, že sa nechajú radšej unášať časom a čakajú že sa všetko vyrieši samo. Ale prečo sa vlastne bojíme spraviť to, po čom túžime? Kvôli ľuďom, na ktorých nám záleží. Nechceme nikoho zraniť, nikomu ublížiť. Ale potom sú tu tí ľudia, čo berú život veľkými dúškami a žijú ako keby bol každý deň pre nich ten posledný. A to sú práve tí šťastlivci...oni sa nikdy nebudú zaoberať správnosťou rozhodnutia, ale spravia to, čo v tej chvíli chcú. A oni budú vždy tí šťastní...a preto sa pýtam, čo je vlastne správne. Myslieť na ostatných a potlačiť vlastné pocity alebo sa nechať viesť tým, čo chceme. Pochybujem, že niekedy prídem na odpoveď...a pri rozoberaní tohto problému mi kamarátka povedala jednu krásnu vetu: “Teraz som síce spokojná, ale mohla som byť šťastná.“ A práve to jedno slovíčko mohla všetkých ľudí odrádza od rozhodnutí pre to, byť šťastný. Lebo, čo ak šťastný nebudem. Čo ak ublížim všetkým naokolo pre svoje šťastie a ono to nakoniec nebude stáť zato. Ak sa všetko zrazu pokazí a zistím, že to bola veľká chyba a mohla som zostať radšej spokojná. Síce nie taká šťastná, ale zároveň nie nešťastná. Je lepšie mať istotu alebo risknúť všetko, čo máme? Dala by som tak mnoho za poznanie odpovede na túto otázku...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
drilo
11. 1.januára 2010 21:31
rob vzdy to co povazujes za spravne ... volba je na tebe
2
Ja som tiež vlastne spokojná. Aspon by som mala byť. A predsa stále tužim po šťastí... takom ozajstnom šťastí, že fakt budem cítiť, že žijem. a je to vlastne svojím spôsobom nevďačnosť... Ako hovorí ujo Facebook, "život je ako dieťa. nikdy nevieš, kedy sa Posere." Krutá pravda.
Napíš svoj komentár