Je veľa vecí čo ma dokáže rozhnevať, na čo niesom ani zďaleka hrdá. Ale ani by som tak nepovedala, že vecí ako to, že mňa vlastne hnevajú ľudia. Ľudia z môjho okolia.

Rodičov alebo nejako príliš zaneprázdnených ľudí dokážem bez väčších problémov pochopiť ale to čo nechápem je, že svojou energiu, možnosťami a rozumom mrhajú práve moji rovesníci. Podľa mňa je to smutné. Nedokážem pochopiť ľudí čo si vezmú na krk viac vecí než unesú a potom nič nestíhajú. Prečo si ich nabrali toľko? To nepochopím veď hádam každý z nás vie odhadnúť čo asi zvládnem a čo asi nie.

Možnosťami sa dá mrhať napríklad i tak, že počujem úplne geniálne aj ten najmenší šramotík za rohom, ale kebyže mám počúvať profesora či učiteľa alebo nebodaj svojho spolužiaka keď niečo vysvetľuje alebo dáva radu či inštrukcie, tak som úplne hluchá. Je toto správny prístup? Podľa mňa nie!

Chápem, nikto sa nevie vcítiť do kože človeka, ktorý by aj nemožné dal za to, aby mohol tak dokonale počuť a s náramnou radosťou si vypočuť nejakú prednášku či dané inštrukcie k zadanej úlohe. Viete o kom hovorím? Ak nie tak sú to ľudia s čiastočnými či úplnými poruchami sluchu. Hej, viem o čom hovorím – patrím medzi nich i ja... Už to bude tretí rok čo sa lekárom podarilo mi poškodiť na 40 % sluch. Ale prejdime k veci, prečo si takýto dar človek nevie vážiť pokiaľ je zdraví? A toto sa netýka len sluchovo, ale všetkých akokoľvek poškodených.

Mrhať energiou? Tak to sa dá veľmi ľahko. Jednoducho nevyužijeme energiu, ktorú máme ale radšej sedíme pred TV a chrúmeme „čipsy a colu“ vďaka čomu sme širšie a širšie. Ale nie len my dievčatá ale aj chalani sú taký. Veď veľmi dobre poznám prípady keď zavolám kamarátom či so mnou nechcú niekam ísť trochu sa prevetrať a vyčistiť si hlavu, na to skoro vždy dostanem odpoveď: „veď vonku je chladnooooo mne sa nechce obliekať.“ Aj takto sa to dá vyriešiť, ale zostáva tu visieť otáznik – je toto konanie správne? Potom máte toľko energie, že vyžierate tajné zásoby alebo v noci nespíte lebo nie ste unavení. Ľahká pomoc – POHNITE SA!!! To bol rozkaz .

Mrhať podľa mňa znamená nevyužiť a to isté platí o tej našej sivej kôre v hlave, presne tak je to tá kôra čo sa nazýva, že mozgová, z čoho jasne vyplýva, že vlastne nevyužívame svoj rozum. Prečo? Odpoveď je jasná: „lebo sa nám nechce.“ Vieme, že postupom života naše mozgové bunky umierajú ale je tu svetlé miesto – my využívame len asi možno štvrtinu zo štvrtiny našej mozgovej kapacity, čo znamená, že kým by nám odumreli všetky, aj tie dôležité a využívané mozgové bunky museli by sme mať asi čistým vlastným odhadom 200 rokov na našom konte života. Čo je zatiaľ nemožné.

Rozumom, vedomosťami mrhajú najmä študenti čo si radšej užívajú život, než by mali sedieť nad knihami a učiť sa. Dobre, veď neodsudzujem ani to. Veď nikto normálny nesedí nad knihami stále, ale tak také dve hodinky denne nad nimi by nikoho nezabili, či hej? Asi nie Ale človek čo chce byť dakedy zamestnaný a chce sa postaviť na vlastné nohy, odsťahovať sa z rodičovského domu, žiť si svoj život a založiť si rodinu by mal mať aspoň aké-také poznatky z určitého odboru.

Ale je to na každom ako sa k svojim povinnostiam stavia, či to je už zodpovedne alebo nie. Ako povedal John Lock: „Každý si je strojcom svojho šťastia na Zemi.“

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  23. 4. 2010 19:39
pekný blog si napísala, kde si vlastne vystihla podstatu....

clovek dokáže až tolko vecí zbytočností robit, tolkými zbytočnostami sa zatazovat, ze je to na pováženie---

ale aj taký je život..
Napíš svoj komentár