podlomí kolená...
a ty strácaš to svoje smelé sebaisto...
Opantal i mňa, hlavu ešte teraz hľadám...
ale v srdci nosím to stále HÁDAM...
poslúchaš ho, mlčíš, námietky predom zamietnuté ani nedávaš...
pre jednu krásnu chvíľku znášaš tisíc zlých...
a na vine je ON...OSUD...dávno napísaný rukou neznámou
len pre teba - a ty ho musíš čítať po poriadku, nepreskočíš ani čiarku...
aj keď bolesť sa ti pod nechty zarýva...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
17. 9.sept. 2008 10:47
Osud sa s nami teda nehrá.
2
Kto vie ako to ma človek chápať. Či ako tvoju skutočnú vieru v osud, alebo len ako obrovskú metaforu tvojho stavu ...
ale páči sa mi to...
ale páči sa mi to...
Napíš svoj komentár