Rozderavená ponožka mu už mesiace starosť nerobila,
nerozlučný kamarát štyroch stien, smrť ho nikdy nedesila...

Chýbala mu ona...odkedy jej telo pokryla čierna ťažká zem,
odkedy jej srdce zastavilo svoju časomieru...
...kruto...zo dňa na deň...

---------------------------------------------------------------------------
KRIČAL...bolesť sa jej pod kožu vrývala...
z dopitej fľaše úlomky skla....rezal...
bez zmyslov husté havranie vlasy...trhal...

Na konci svojich síl spolu s ňou chrčal...
Bol koniec - uvedomil si neskoro a opäť KRIČAL

---------------------------------------------------------------------------
Vykopnuté dvere s ním ani nepohli...ďalej si krvavými rukami zakrýval tvár.
Studené putá...nabité zbrane...jeden výstrel by bol jeho životný dar...

Vrátiť čas...urobiť čiaru za všetkým zlým...nehynúcou láskou milovať ...
dosnívať tento sen a v skutočnosti ju v náručí objímať...

 Báseň
Komentuj
 fotka
kernet  20. 8. 2008 10:56
kvalitka
Napíš svoj komentár