kráčala s nesmelosťou v nohách k starým opusteným lavičkám...
Sadla si...očami hľadela do prázdneho prázdna...
v tú noc ju aj čierna obloha mala za obyčajného blázna...
--------------------------------------------------------------------------
On prechádzal s hlavou sklonenou po parku zaliatom iba mesačným svitom...
náhle do srdca dostal kŕč...zbadal ju...padal...
na chodníku rozbitom...
Uvidel blázna...bláznom sa každou sekundou stával...
Pozviechal sa a v opojení sa vznášal tmou...
za ňou...
bez slov...
v jej pohľade plával...
---------------------------------------------------------------------------
Hodiny plynuli, konáre stromov tancovali v rytme divokom...
tí dvaja schúlení oddávali sa kvapkám šťastia, čo z neba tiekli potokom...
Ráno sa prvé lúče hanbili, že tak rýchlo pripravili deň...
Oči blízko očí...nahí v sebe...blázni v objatí...
TÁ LAVIČKA už k opusteným vôbec nepatrí...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
yoginko
15. 8.augusta 2008 16:12
veľmi pekné..nemá to chybu..
Napíš svoj komentár