SI

Si v slze, ktorá mi steká po tvári.
Si v každom nádychu, ktorý urobím.
Plačem, pretože už nič iné nie je.
Len Ty a Tvoj úsmev.
Plačem, pretože viem, že to nikdy nevyjde…
Prečo vlastne plačem?
Ty si ten, ktorý mi ukázal svet.
Ty si ten, ktorý ma naučil zabudnúť.
Mala by som byť vlastne rada.
No namiesto toho som nešťastná…
Pretože teraz musím zabudnúť opäť na Teba.
Som asi nenásytná...
Chcem stále viac alebo nie?
Je to zvláštne...
Bolestne krásne.
Svet sa mi rúca ako domček z karát
A Ty si uprostred neho...
Takto už dlho nevydržím.
Buď alebo...ako sa rozhodnúť?

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu