a ťažké rozhodnúť sa bez možností.
Občas do duše svetlo prenikne,
príde láska, nádej
a temnota zanikne.
No len čierna a biela je tu vždy,
farby pomaly zanikli v daždi.
V kvapkách sĺz, čo z nebies padajú
a stále hlbšie do sŕdc nás bodajú.
Topíme sa v toľkej krvi,
pretože každý z nás by chcel byť prvý.
Nie je za tým nič viac, iba ľudská pýcha.
Bolí to a stále horšie sa mi z toho dýcha.
Nevládzem už kráčať po šachových cestách,
potrebujem farby, na vidieku i v mestách...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greendgirl
12. 1.januára 2011 21:06
pekná pekná pekná báseň ale u mňa je to s čiernymi dňami naopak
Napíš svoj komentár