Alex
Spala som kľudne skoro celú noc, ale tesne pred zobudením som mala sen. Hlúpy nezmysel o tom, že Sam sa vrátil a stál pred mojimi dverami s kyticou ruží. Ja som ho poslala preč a on ma potom chcel zraziť, lenže medzi mňa a auto sa hodila Dannie. Na čo sa mi snívajú takého hlúposti? Sam bol nadobro preč. Preč z môjho života. Teraz som mala Luka a bola som štastná a ... bože. Niekde v nútri som chcela aby sa objavil. Milovala som ho kedysi a teraz len ho raz vidieť aby som vedela ako sa veci majú. Opustil ma bez varovania. Vtedy som sa zložila. Slnko zašlo, a bola všade tma. V celom mojom živote. A potom sa niekde zjavil Luke a bolo to všetko zase ako osvetlené slnečnými lúčmi. A je to také dodnes. Nejdem viac rozmýšľať nad Samom. Otvorili sa dvere izby a Nathan len tak nakukol dovnútra. A keď videl že nespím rýchlo zatvoril dvere. Natiahľa som na seba deku a vyliezla za ním. „Nathan, nebodaj ma špehuješ pri spánku. Ty svinair.“ Zasmiala som sa. Vedela som že nešpehuje, buď mi niekto volal a mobil mám v obývačke, alebo niečo potrebuje. „Nie čo sí. Chcel som len povedať, že...ale vlastne to je jedno. Musím utekať do práce. Čau.“ Vzal si bundu a zatvoril dvere z vonku. Bolo to divné, povedať mi.... že, a zmizol. Akokeby pred niekym utekal. Ale ja som stále rozmýšľala nad tým prekliatým snom, tak som si radšej vzala do rúk požiadavky na daľšie kolo konkurzu a začala ich čítať. Sadla som si za stôl v kuchyni, kde v priebehu pár minút sa začala obšmietať Dannie. Príliš veľa výskokov, ktoré chcú aby sme zapojili do tanca. Tak to má byť balet, alebo hip hop? Toľko skákania. To zvládnem len tak tak. Nerada robím práve tie skoky. „Počúvaj čo sú to za ruže?“ spýtala sa Dannie a vytrhla ma z myšlienok nad príjimačkami. Pozrela som na ňu a potom priamo na kvety ktoré stáli predo mnou. „Ja nieviem Dannie. Možno ich Nathan ide niekomu darovať.“ Obrovská kytica červených ruží. Presne ako z môjho sna. „Al. je tam tvoje meno. Na tej vizitke.“ Ukázala do vnútra kytice, ako som si to mohla nevšimnúť? Proste som pri nej sedela. „Moje meno?“ spýtala som sa a natiahla ruku ku kartičke. Otvorila som ju a v nej stálo: Gratulujem k prvej časti prijímačiek. Videl som ta. Si okúzlujúca. S. môj sen, nebol len sen? Čože? Preto bol Nathan tak divný? Stretul tu Sama? Je v meste? Videl ma? Prečo ma nepozdravil? Takto to nejde. Sklamal ma. Pretrhla som kartičku zopárkrát a potom som kvety hodila do koša. „V žiadnom prípade ma znova neoblbne. Samuel si môže trhnúť nohou Dannie. Tá kytica je od neho, vraj ma videl v škole. Nechápem čo to má znamenať. Nechcem sa s ním stretnúť Dan...“oprela som si tvár do rúk a možno aj vypustila pár sĺz. Nestojí mi za to trápenie, a k tomu, Luke je perfektný. Nepotrebujem Sama.
Danielle
Prekvapene som sa dívala na kvetv koši a na uplakanú Al. „ hej Al si veľké dievča a máš toho najdokonalejšieho chlapca z mesta, a to nevravím len tak! Je tu Luke! A je tu tanec! A máš mňa a Henryho, nejakého hlúpeho Sama ti netreba, prišiel na to čo stratil, tak nech teraz ľutuje a dá ti pokoj.“ Jemne som ju hladkala po vlasoch, stále jej z hrdla vychádzali vzlyky. „ Dannie, ale keď ja....“ Viem že na neho nezabudla, presne tak ako som ja nezabudla na Louisa. Ale to bol trochu iný prípad. Nikdy nezabudnem na tie prenikavé oči najlepšieho kamaráta. Nikdy nezabudnem na to ako ma každé ráno nútil behať po Green parku a potom ma mučil tým že som musela jesť americký burger s majonézou! Boli dni keď som nemala na nič náladu a on ma dokázal postaviť na nohy a nútil ma tancovať. Potom sa to všetko zomlelo príliš rýchlo a môj princ odišiel. „ Al neboj sa Sama nikdy viac nestretneš, a na druhé kolo pôjde s nami aj Henry.“ Pustila ma a otvorila okno. Studený a mokrý vzduch nebol nepríjemný, neviem si predstaviť slnečný Londýn, proste to k sebe nešlo. Al stála pri okne a pozorovala kvapky bubnujúce po parapete. „ Bojím sa....“ Zdalo sa mi to alebo to čo hovorila z nej zrazu robilo zraniteľné dievčatko ktoré potrebuje ochrancu. „ Zvládneme to! Ver mi prosím..“ Slová ktoré mi ona opakovala tak často, z skrinky som vytiahla pohár a naliala som si mlieko. „ Dôležité! Na kosti!“ zasmiala sa Al a ukradla mi ho spolu s mliekom a veľkou zmenou nálady zapla televízor. „ Nebude nás už čakať Henry?“ lenivo som sa musela donútiť prešlapať do mojej izby a zohnúť sa k mobilu. Zmeškaný hovor, teda tri. „ AL! myslím že si radšej mala spomenúť milíon libier a nie Henryho.“ Kričala som cez celý byt, bolo počuť ako sa smeje. Druhý zmeškaný hovor bol od Cassidy, mala nám doniesť nové cvičky, budem jej musieť po tréningu zavolať. A ten tretí – neznáme číslo, tak som ho vytočila späť, čo ako je to niekto z univerzity? „ Dobré ráno! Volali ste mi... ako vám môžem pomô...“ Ten smiech! Neznášam jeho smiech! Rýchlym pohybom som zatvorila dvere na izbe a zapla som rádio. „ čo chceš Sam?“ odkiaľ má do pekla môj mobil? „ Páčil sa Al môj darček?“ Tento chlap je nenormálny! „ čo od nej chceš? Daj jej pokoj! Nechaj ju žiť Sam!“ Znova sa zasmial tým jeho pichľavým smiechom. „ Dannie, tá tvoja výbušnosť mi chýbala, uvidíme sa a opatruj mi Al!“ Zložil, ostala som stáť so zamrazeným výrazom. V tom sa dvere opatrne otvorili a do izby vplávala Al s neskutočne dobrou náladou. „ Tak čo ? Volal Henry? Je dole? Čaká nás?“ Usmiala som sa a radšej som chtila do rúk hrebeň a snažila som si spraviť niečo s tým hniezdom na mojej hlave. „ áno máme sa pohnúť po nás majú tréning deti, veď vlastne ako každý štvrtok.“
Po príchode do sály som sa cítila božsky, tak ľahká ako motýlik. „ Musíš začať niečo jesť Danielle, je z teba len kosť a koža.“ Venovala som mu len pohľad a pomaly som sa začala rozcvičovať. Pár drepov na začiatok, potom si dám strečing. Keď prišla prezlečená AL, Henryho pohľad mi začínal byť neprijemný. „ Henry! Ja som predsa baletka nemôžem mať sto kíl a tak tancovať!“ Al stála pri ňom a jemne do neho štuchla s lakťom. „ Henry vidíš ju, myslí si že keď sa vojde do detských veľkostí vie tancovať.“ Táto poznámka bola totálne trefná a mňa zlá nálada a aj neustále myšlienky na ranný telefonát s Samom prešli, mohla som sa sústrediť a tancovať. Henry nám vypichol každučičkú maličkú chybu, Al z toho chytala najprv záchvaty nervou pretože neznášala keď ju niekto komandoval, ale potom pochopila že v našom prípade je to nutné. Maličké chybu sú horšie ako tie veľké. „ A ešte raz a tú otočku robíš s nepreklenutou špičkou? Dá sa vôbec nemať nepreklenutú špičku v týchto balerínach?. V hlave som stále počula len jeho hlas. Vystri sa, ešte raz a pomaly, decente tú otočku musíš doladiť tak aby vyzerala dobre. Pochvíli som si ale začla predstavovať Louisa a jeho jeho kritizovanie. „ Slniečko dívaj sa na svoje deti, tvoje kvetinky ťa potrebujú no tak Danielle! Na čo myslíš?“ Mala som chuť mu odpoveď na tvoje zelené oči Loú, ale po otočke som stála tvárou v tvár s Henrym.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár