Danielle
Usmievala som sa ale trému som mala takú ako nikdy. Alex to mala v krvi, jej mama tancovala ako bohyňa presne tak teraz tancovala Al. Odtancovala a potom celá nadšená bežala zatelefonovať Lukasovi. Toto nebude na krátko. Do vlasov som si zapichla poslednú sponku. Dokonale hladký účes, uhladený čierny trikot a moja biela pokožka tvorili zaujímavý kontrast. Dievča predo mnou dotancovalo a bol čas. Vyšla som tam. Cítila som sa ako malá pružinka, stačilo trocha stlačiť a vybuchnem. Vzduch v miestnosti bol studený. „ Ako sa voláte slečna?“ Tvárili sa vážne, tak som vážne odpovedala „ Danielle Nillsonová.“, myslela som na ocka, potom na Henryho a potom na Nathana. Dúfam že to zvládnem. Natiahla som sa a začala. Nebolo to také vášnivé ako Alexandrin tanec, ja nie som z tých vášnivých. Doskočila som na špičky a skončila som Révérence. Hudba dohrala a ja som otvorila oči. Potom som si všimla že v porote sedel aj chlapec ktorý do mňa buchol vo dverách. Mal bielu košeľu a jeho pohľad ma pálil. „ ďakujeme slečna Nillsonová.“ Povedal práve on, musím si naštudovať ako sa volá. Keďže v tejto porote mali sedieť len veľký tanečníci. Poklonila som sa ako všetky baletky a ladným krokom som odkráčala. Triasla som sa ako osika. „ Heeej dievča budeš v poriadku kľud.“ Snažil sa ma utešiť bývalý spolužiak z strednej školy. „ Ďakujem Mason, ja pôjdem.“ Zrýchleným krokom som odkráčala čo najďalej od toho uslintaného tančníka. Alex som našla ešte stále telefonovať. S povzdychom sa posadila k nej. Luke tam, Luke tu. Milovali sa najviac na svete. Odbehla som na záchod. Chcelo sa mi vracať, pohľad do zrkadla ukázal aká chudá som bola. Keby ma takto videla babka asi by ma zabila. Celé 3 hodiny sme čakali na výsledky. Keď zoznam s postupujúcimi vylepili na nástenku vydala som sa predrať sa k nej. „ 44 680 a 44 698“ opakovala som si čísla, strašne som sa potešila keď som číslo Al našla na nástenke. 44 680. „ Álex!!! Si tam!!!“ neviem či ma počula, potom som hľadala svoje číslo, áno bola som úplne posledná nad čiarou 44 698. vydýchla som si, ale musím zabrať. S piskotom a šťastným výrazom som sa vrátila k Alex! „ Alexandra oznamujeme Vás že sa uvidíme v druhej časti!“ Objímali sme sa a plakali, chýbal už len malý krôčik k tomu aby sme boli na univerzite a to spolu. „ Pôjde s nami Luke jesť?“ Opýtala som sa. „ Neviem Dannie, možno áno ale mohli sme ísť na shake! A potom chcela by som prebrať s Henrym pár otočiek!“ S úsmevom na perách sme odchádzali z budovy. „ Ou Danielle ja som si nechala cvičky v šatni, daj mi minútku prosím ťa, alebo choď napred ja ťa dobehnem.“ Prikývla som sa pomaly som sa snažila prejsť cez križovatku. Shake? Al si chce dať Shake? Ona také veci predsa neje ani nepije, smiala som sa sama pre seba, začula som škrípanie bŕzd a au. Auto zastavilo len pár centimetrov odomňa. Vodič vystúpil z čierneho Porsche a ja som tam stála ako obarená. „ Ale slečna Nillsonová mali by sme sa stretávať inak a nie tu na križovatke.“ Roztriasli sa mi kolená a potom som počula Alex ako na mňa kričí. „ Čo sa stalo Dannie?!“
Alex
Danie stála pred autom. Cabriolet, nie zlý výber, ak ťa má niečo zraziť nech to aspoň nie je kolobežka. „Dannie si v poriadku?“ spýtala som sa jej a zazrela na šoféra. Bol to ten istý, ktorý sedel tam vzadu a pýtal sa na mená. „Nezrazil som ju, tak je v poriadku.“ Zasmial sa. Ako sa môže smiať, veď všetky jej sny by jedným úrazom padli. „Mohli ste. Treba jazdiť pomaľšie aj ked máte auto aké máte.“ Milo som mu odvetila a ťahala Danie so sebou preč. Sadli sme si na roh do malej kaviarničky. „Si v poriadku? Už od rána si akási divná Dannie, čo sa robí?“ spýtala som sa kamarátky, keď sa konečne trochu ukludnila. „Vieš, ten konkurz a všetky tie nervy, bolo toho na mňa priveľa a teraz keď som postúpila, bude toho ešte viac...“ usmiala som sa. Ona sa trápi a pritom je tak perfektná baletka. „Dannie si tak dobrá, že to až nie je únosné, aj mňa by si strčila do vrecka. A neprotireč mi. Budeme trénovať spolu, Herry nám pomôže. Uvidíš zmákneme to.“ Zasmiala sa. „nie ako ty. Nie nie nie. Zabudni“ zamračila som sa „Ticho, neprotireč. Luke tu som!“ zakričala som na svojho miláčika, ktorý nás obchádzal a hladal ma. „Tu si Al. Vidíš hovoril som, že to dáš.“ Usmieval sa tým svojim krásnym úsmevom. Randíme spolu už pár mesiacov. U mňa to je nezvyklé. Poznáme sa, rozumieme si, vlastne pozná väčšinu mojich tajomstiev. Predtým som dosť chalanov vymenila, než sa objavil on. tak dokonalý. „Ano Lukas viem, Vravel si mi. Mal si pravdu.“ Zasmiala som sa nad tým ako to znelo. „Al, znelo to ako keby som bol pán farár a ty moja ovečka.“ Ach. Samá dokonalosť. „ty trúba jedna. Na farára si príliš. No. Radšej nič.“ Zasmiali sme sa všetci traja. Luke bol strašne pekný, ani Henry na neho nemal a to Henry bol fakt...proste Henry. Lenže zadívať sa do Lucasových prekliate zelených očí bolo ako topiť sa v močiari. Hnedé vlasy a jeho vyšporotovaná postava boli tak príťažlivé, že veľa dievčať za ním slintalo „Takže nás čakajú dalšie tréningy a unavené večery hej Al?“ spýtal sa ma luke s pohľadom smutného šteniatka a ja som žmurkla na Danie. „Vieš Luke, ono to je ťažké, toľko trénovať. Stále budem teraz unavená, takže ano, budem večer ledva padať do postele, ibaže...“ potmehúdsky som sa usmiala. Luke sa na mňa zahľadel. „Ibaže čo Alex?“ pohľadil ma po ruke. „Ibaže by som si vyhradila sem tam voľno pre teba. Ale to by bolo veľmi náročné však Dannie?“ zasmiali sme sa. „Ano al. bol by to prúser. Henry by ti to neodpustil.“ O ano zarezala do živého. Luke strašne žiarlil na Henryho. Áno Henry bol dokonalý a keby sa dalo, hneď som sním, ale Henry bol gay...povedal mi to. Pre rokom a pol, som ho strašne balila a vtedy mi to vlepil do tváre. Keď sa tými jeho úžasnými očkami zaboril to mojich a povedal Som Gay, cítila som sa nemožná. Bol to šok. „Henry henry, len aby som mu neupravil baletnú tváričku.“ Zašomral si Luke. O ano, tomu som zabudla povedať že Henry je gay. Bavilo ma ako mu nedôveruje a tiež ma bavilo, že Henry miestami Lucasa balil a ten si to nevšimol. „Ale miláčik. Henry je neškodný, ver mi.“ Dlho sme sa bavili a potom sme s Lukom odviezli Dannie domov. „Luke? Nevadí ak ostanem dnes u Dannie? Mám pocit, že sa s ňou niečo robí.“ Povedala som mu, keď Dannie už bola von z auta. „Jasné. Bež.“ Pobozkal ma na čelo a ja som vyskočila z auta. „Dannie počkaj! Dnes ostanem u teba.“ Otočila sa a počkala kým dobehnem k dverám. „Al priznaj to, chceš vidieť Henryho, ten isto príde skontrolovať môj výkon.“ Zasmiali sme sa. Nebolo to kvôli Henrymu, len chcem vedieť čo je mojej kamarátke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár