Alex
Stála som pred Britskou národnou baletnou školou . Prvé príjímacie kolo. Bála som sa ale vždy som sa otriasla ked som rozmýšľala o strachu. Tak strašne si prajem aby mi to dnes vyšlo. Luke ma objal a pobozkal na líce. „Viem že to zvládneš Al.“ usmial sa a ja som si omylom nahlas vzdychla. „Ale Alex. Nevzdávaj to skôr než to začalo. Si tá najúžasnejšia baletka akú som kedy videl. a aj ráno som mal pravdu. S tou sprchou veď vieš...“ Zasmial sa a znova ma pobozkal. Áno priznávam. Vôbec som nestíhala a ešte sme nakoniec stihli aj... toto. A to Luke tvrdil že stíham. A stihla som. Aj teraz by mohol mať pravdu. „Ďakujem. Bože som ako drevo, dúfam že nebudem taká aj pri tanci. Idem už nájsť Danielle. Zavolám ti keď skončíme.“ Objala som ho, vzala som si tašku ktorú mi niesol a vybrala sa na schody aby som mala lepší výhľad na Dany, keď príde. Zase meškala. Nakoniec som na ňu predsa len natrafila. Chvíľu hrala že nejde tancovať, že to nezvládne a tak ďalej. Potom do kohosi narazila. Fešný tanečník, všade to tu bol samí fešní tanečník. Nakoniec sa mi ju podarilo vtiahnuť dovnútra. Ja chcem tancovať, chcem chcem chcem! Myslela som si stále dookola. Otec ma od toho celý týždeň odhováral a ja som aj tak chodila naďalej na hodiny baletu a som dokonca aj tu. Pozrela som sa na rozpis na nástenke a oblial ma pot. Mala som vystupovať prvá?! Úplne prvá? Teraz som dostala trému. Za desať minút sa začína tancovať a ja mám ísť prvá. „Danie, ja ...prečo ja?“ pozerala som s otvorenou pusou na ten rozpis. Odtancujem a potom dlhé čakanie kým odtancuje posledná. Ozaj kde na zozname je Danie? Znova som sa zahľadela na zoznam. Zhruba desať mien podomnou som videla jej meno. „Poď Al. musíš sa pripraviť. Pod už.“ Ťahala ma kamsi, smerom šípiek. Bože. Fakt idem prvá? Kiež by tu dnes mohla byť moja mama. Zomrela pri nehode, presne pri tej pri ktorej zomrel henryho brat. Obidvaja učili v tejto škole. Mama bola úžasná. Bola baletkou toho najväčšieho formátu a potom spoznala ocka. Vtedy sa jej prestalo chcieť cestovať po svete a ostala tu v Londýne. Síce som vždy tušila že jej chýba Moskva, New York, Tokio a hlavne Rím,ten milovala najviac, nikdy to nahlas nepriznala. „Budeš perfektná.“ Šepla Danie keď ma štopla na pódium. Ani som nevnímala že som sa stihla prezliecť a zopnúť si vlasy. „Vaše meno poprosím.“ Ozvalo sa zozadu z akejsi poroty. Hlas bol pomerne mladý a keď som sa zadívala zdalo sa mi, že aj pýtajúci sa je pomerne mladý. „Alexandra Allyson Pazionová - Melbrouwnová“ Zapísal si to, ale skôr odškrtol a pani po jeho pravici pri mojom priezvisku spozornela. Mala som aj mamine priezvisko. Ona to vždy takto chcela. „Nech sa páči slečna, Váš voľný štýl.“ Zatvorila som oči ako pred každým tancom, dvakrát sa zhlboka nadýchla a pokynula rukou aby zapli hudbu. Naplo sa mi celé telo a zaujala som základnú pózu. Otvorila som oči a začala tancovať. Život, tanec, vášeň....a ideš. Takto to vždy vravievala mama. Chcela som aby to bolo úžašné, každý pohyb som dotiahla do konca. Ešte jedna figúra, poklona a koniec. Ozval sa potlesk. To som nečakala, veď je to len skúška. Pani čo sedela po pravici toho pána mi tlieskala. Znova som sa poklonila a keď som odchádzala počula som len dva slová „Celá mama.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár