Neviem, či si tu niekto pamätá na porevolučnú pravidelnú televíznu reláciu The Chart Show, ale práve v nej, niekedy na prelome rokov 1990 a 1991, som sa prvý krát stretol s The KLF (The Kopyright Liberation Front) a uvidel ich asi najväčšie hity z legendárneho, kultového a prelomového albumu The White Room akými boli skladby What Time Is Love?, 3 A.M. Eternal, či Last Train To Trancentral.
Ale poďme pekne od začiatku, pretože zakladatelia The KLF nie sú len muzikanti, ale niečo viac.... tí dvaja "bojovníci" za slobodu v umení sa volali Bill Drummond a Jimmy Cauty.

Drummond v roku 1977 založil spolu s Holly Johnsonom (neskôr spevák vo Frankie Goes To Hollywood) a s Ianom Broudiem (Lightning seeds) punkovú kapelu Big In Japan. Po jej rozpade, na začiatku 80.rokov založil label ZOO (The Teardrop Explodes a Echo & Bunnymen), neskôr pracoval ako manažér a producent pre WEA a v roku 1986 vydal svoj sólový album The Man, ktorý mal byť satirickým zbohom daným v nádeji, že sa už nikdy nevráti k hudobnému priemyslu. Ubehlo však iba 6 mesiacov a Bill sa rozhodol nahrať hip-hopovú platňu. Zavolal starému priateľovi, Jimovi Cautymu, ktorého poznal z projektu Brilliant, aby mu pomohol s produkciou a technológiou. O týždeň neskôr toto duo, ktoré sa pokrstilo The Justified Ancients of Mu Mu alebo skrátene The Jams, vydalo v máji 1987 presamplovanú skladbu "All You Need Is Love". Tento singel za mesiac nasledoval prvý album The Jams "What The F..k Is Going On?" (1987), ktorým pokračovali v zvukovom pirátstve s dlhými pasážami od Beatles, Led Zeppelin a ABBA. Za tento počin ich ABBA obvinila zo "samplovania" a v septembri 1987 rozhodla medzinárodná asociácia na ochranu autorských práv, že sa musia všetky kópie stiahnuť a zničiť. Medzitým, odcestovali Bill a Jim do Švédska v nádeji, že by osobné stretnutie s ABBA mohlo vyriešiť situáciu. Lenže potom, pred zamknutým štúdiom v Stockholme, sa rozhodli doviezť z Anglicka do Švédska všetkých 500 kópií a zapáliť ich na jednom švédskom poli (tento incident bol vyfotografovaný a poslúžil ako obal pre výberové album "History of the Jams"). Jim a Bill však upriamili pozornosť na svoj album aj vďaka magazínu The Face, kde ponúkli posledných 5 kópií na predaj po 1000 librách. Podarilo sa im predať 3, jednu zničili a jednu si nechali. V októbri 1987 vydali Jams editovanú verziu tohto albumu pod názvom "1987 (The Jams 45 Edits)", ku ktorému priložili špecifický návod ako vytvoriť doma "originál". V máji 1988 vydali pod názvom The Timelords nahrávku "Doctorin the Tardis". Obsahovala sample z Gary Glittera, zo Sweet a z hudby k Dr. Who. Stala sa jednotkou v britských hitparádach a zároveň jednou z najpopulárnejších zneliek športových fanúšikov všetkých čias.

V roku 1989 Bill a Jim spísali svoje znalosti o úspechu v hudobnom priemysle do knihy „The Manual“ s podtitulom "Ako jednoducho vytvoriť hit“, v ktorom odhaľujú ich zen-anarchistickú metódu pri vytváraní nemysliteľnej náhody. Manuál je vtipné, poučné a drzo cynické rozprávanie o tom, ako krok za krokom, bez akýchkoľvek znalostí hudby a talentu vytvoriť za pár dní hit, ktorý vám zarobí prvý milión.
Knihu by nemali (alebo možno práve mali) čítať ti, ktorí stále veria, že popová hudba má nejaké posolstvo, či dokonca môže spasiť svet. Je tu presne a bez akýchkoľvek skrupulí popísaná výrobná mašinéria, od vykrádania cudzích nápadov, cez obrý propagačný kolotoč, ktorého jedinou úlohou je dostať vymyslenú zlátaninu na vrchol hitparády, a odtrhnúť si tak veľký diel z útrat zábavychtivých teenagerov. Je známe, že rakúsky projekt Edelweiss postupoval podľa tohto manuálu a v roku 1989 skladba Bring me Edelweiss dosiahla na prvé miesta hitparád v Rakúsku a v Nemecku.
Špekuluje sa tiež, že aj obávaný Mumuland Petra Kotvalda bol napísaný podľa tejto knihy. Je preto senzácia, že po angličtine a nemčine, je čeština len tretím jazykom, v ktorom minulý rok kniha vyšla. (20 rokov po jej vydaní v Británii!!!)

Na konci roka 1989 Cauty a Drummond nahrali klasiku "Chill Out" zmiešaním materiálov z dvoch datiek na kazeťák počas živej session. Konkurentom projektu Chill Out, bolo Cautym založené ďalšie ambient-houseové zoskupenie The Orb s Dr. Alexom Patersonom. Spolu nahrali "A Huge Ever Growing Pulsating Brain That Rules From The Centre Of The Ultraworld", čo bol zároveň aj materiál pre album. Cauty sa ale s Patersonom rozišiel a Paterson si ponechal názov The Orb pre svoje budúce práce. Cauty teda navzdor vymazal Patersona z prezentácií a re-vydal všetko pod názvom Space.

Ambientné nahrávky KLF sa nevyšplhali na predné miesta hitparád. Jim s Billom sa teda na začiatku roku 1990 rozhodli vrátiť naspäť k acid house a získali tak najväčší úspech ich hudobnej dráhy. V auguste 1990 sa ich singel "What Time Is Love?" umiestnil na 5. mieste UK singles charts, singel "3 A.M. Eternal" zaútočil v januári 1991 na prvú pozíciu a album "The White Room" sa pohyboval na vrchole album charts až do marca 1991. Do tretice, ďalší singel "Last Train to Trancentral" sa tiež dostal do top 10. Úspech, ktorý získali KLF, vydržal po celý rok 1991, ešte v auguste 1991sa v Amerike singel "3 A.M. Eternal" držal v top 5 a album "The White Room" v top 40. Navyše nahrávka určená iba pre USA "Justified And Ancient", v ktorej sa KLF prekvapivo spojili s kráľovnou country Tammy Wynette, dosiahla skoro top 10. Jim Cauty a Bill Drummond, najlepšie sa predávajúci "single act" v roku 1991, boli na ceste stať sa superhviezdami. Duo ale malo úplne iné plány...

Ako víťazom Brit Awards v kategórii Najlepšia britská skupina, im bolo naplánované na 13.2. 1992 vystúpenie na slávnostnom vyhlásení London Awards. Cauty a Drummond sa tam síce dostavili, ale zhnusili hostí s hardcore-thrash verziou "3 A.M. Eternal", ktorú nazvali Extreme Noise Terror, pri ktorej Drummond strieľal do divákov slepými nábojmi z automatickej pištole. KLF sa rozlúčili záverečným oznámením, že "KLF opustili hudobný priemysel". Vyvrcholenie ich už aj tak extrémnych činov sa uskutočnilo vo vestibule hotela, kde sa konala after-party, kam nechali doviesť mršinu ovce a k tomu 8 galónov krvi. Tlačou a samotným hudobným priemyslom boli tieto činy veľmi negatívne odsúdené, ale Cauty a Drummond už mali všetko premyslené. Pod sľubom žiadneho ďalšieho vydávania, pokiaľ nebude svetu vládnuť mier, opustili 5.mája 1992 hudobný svet. Tento dátum korešpondoval s 15. výročím vstupu Drummonda do hudobného sveta s kapelou Big In Japan.
Na dôkaz, že to nie je žiaden vtip, nechali KLF vymazať všetky tituly z distribúcií a ukončili výrobu. O rok neskôr sa KLF vrátili, nie však s nahrávkou, ale s ich komentárom sveta umenia. Najskôr niekoľko novín inzerovalo ich príkaz svetu, aby ihneď zanechal všetkého umenia. Cauty a Drummond, ktorí boli v umení známi ako The K Foundation, potom vyhlásili súťaž ocenenú 40 tisícami libier o najhorší umelecký kúsok roku. Víťazka Rachel Whiteread (ktorá napríklad vyhrala aj slávnu britskú Turner Prize) však túto odmenu odmietla. Podnietila tak ceremóniu, pri ktorej The K Foundation hodlalo tieto peniaze spáliť. Whitereadová cenu radšej prijala niekoľko sekúnd predtým, než šeky definitívne zhoreli a odkázala ich na charitu. V auguste 1994 sa rozhodli umelci známi ako KLF opäť prejaviť. Potom, čo pribili 1 milión libier na tabuľu - čin, ktorý je v histórii UK najväčším úmyselným poškodením peňazí - sa rozhodli Cauty s Drummondem, že budú toto „dielko“ prezentovať po celom Anglicku pod názvom "Nailed To The Wall". Na záver, na ostrove Jura (ktorý si kúpili) v prítomnosti jedného novinára a jedného kameramana tieto peniaze spálili ako ďalší bizarný príspevok do svetového umenia.

Vzhľadom k tomu, že svetu stále nevládol mier, sa v roku 1994 The K Foundation rozhodla odmeniť historickú mierovú dohodu medzi Yitzhakom Rabinom a Yassirom Arafatom vydaním (iba v Izraeli) ultra limitovaného singla "K Sera Sera", ktorý nahrali spolu so Sborom Ruskej Červenej Armády. Ich zatiaľ posledná verejná umelecká aktivita sa datuje do roku 1997, kedy sa KLF znovu objavili a premenovaný na 2K vydali singel "***k the Millennium" na renomovanom labely Mute.

Odvtedy som často počul, že za tým alebo tamtým projektom stoja tajomní producenti Bill Drummond a Jimi Cauty. Je však tiež celkom možné, že sa zbláznili a uzavreli sa pred svetom na svojom ostrove Jura...

 Blog
Komentuj
 fotka
okay  15. 12. 2010 17:38
Neviem či sa mám hanbiť, ale tých šialencov nepoznám.
 fotka
stage  15. 12. 2010 18:12
@okay Hanbiť sa vôbec netreba...málokto pozná, málokto si už spomína....ale boli "boží", na svoju dobu prevratní. Dovolím si sem dať ukážku z ich skoršej tvorby a.k.a. TIMELORDS :



Screenshot




a z tej slávnej éry by som dal asi toto :



Screenshot




 fotka
stage  15. 12. 2010 18:15
...a ešte teda, aby to bolo kompletné, pridám ukážku z ich raritného albumu Chill out z roku 1989 :



Screenshot
 fotka
vincent_vega  15. 12. 2010 19:14
Akurát pred týždňom som to hustil do kolegu v aute v nádeji že to bude poznať až kým z neho nevyšlo že je 22r sopel a že má určité rezervy
 fotka
okay  15. 12. 2010 19:28
pozrela som si všetky tri... hmm... vážne to nepoznám, ale boli dobrí.



@vincent_vega nevedela som, že ty počúvaš taký štýl hudby...
 fotka
vincent_vega  15. 12. 2010 23:01
@okay mám u teba mínusové body?
 fotka
okay  16. 12. 2010 17:09
@vincent_vega

nie, ty si si zabezpečil + na vždy tým, že si horský chlap, bohatier Ivan
 fotka
stage  16. 12. 2010 17:25
@vincent_vega potešilo ma, že si spomínaš na to...inak všimol som si, že každý, kto to vtedy poznal, to má dodnes rád a snaží sa to viac, či menej úspešne posunúť o generáciu ďalej.
Napíš svoj komentár