Už sú doma....

Po dvojtýždňovej odluke sú moji rodičia späť. Neviem, či sa mám radovať alebo plakať. Ak vám mám pravdu povedať bolo mi celkom fajn. Síce som musela dočasne nahradiť mamu a vykonávať všetky tie otravné činnosti sama,ale mala som ten blažený pocit slobody.Viete ten,keď si myslíte, že vám nikto nič nemôže. Áno,som rada,že sa im cestou nič nestalo, že neumreli niekde v Maďarsku pri autonehode...Lenže...už nebudem mať ten pocit, že za seba zodpovedám sama a už sa nebudem cítiť dospelá. Najprv som si myslela, že tie dva týždne využijem na nekonečné žúrovanie(to sa sčasti aj potvrdilo), lenže za tie dva týždne som sa aj veľa naučila. Zodpovedať za seba. Zistila som, že keď ráno nevstanem a nenakúpim budem hladná....že keď si nevyperiem budem týždeň nosiť to isté tričko...Proste akosi som o niečo povyrástla....aj keď určite nie som ešte dospelá...len akosi cítim, že by som už mohla vyletieť z rodičovského hniezda. Ibaže to by ma nemal kto financovať...takže dospelou sa stanem asi až keď budem mať pravidelný príjem. A možno prišiel čas vysvetliť mojim milým rodičom, že sa už dokážem sama o seba postarať, že nepotrebujem na každý môj čin ich schválenie a tiež že som za svoje činy a za seba zodpovedná len a len ja a nie oni. Mohli by na to prísť a viac mi veriť....Vyhýbať sa tým otázkam typu:kedy prídeš?jedla si?s kým si bola?(ja im to poviem aj sama,ale práve preto, že sa to pýtajú im to nepoviem)Proste mohli by začať vstrebávať to, že dospievam....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu