Sedím na studenom betónovom schode oproti lavičkám na ľavej strane Hlavnej železničnej stanici v Bratislave. Spoza chrbta mi vyhrávajú letné hity z akejsi reštaurácie a do tváre mi svieti slnko ktoré ani trochu nehreje.
Striasa ma špina, hnus a čistota. Tak ako vždy, ked´ tu hodinu mrznem čakaním na vlak domov. Som zhnusený okolím, ktoré ma deprimuje, denno-denne deformuje moju dušu svojím vzhľadom, načisto uväznený v ňom.
Každý deň za mnou prichádzajú ľudia vo svojej podstate rovnakí ako ja, ako každý iný človek. Pýtajú sa či nemám na kávu, na -ubytovňu- alebo či sa u mňa nenájde aspoň jedna cigaretka. (Je zaujimavé ako ľahko si vedia prepočítať koruny na eurá.Nepýtajú 10 korún, lež 50 centov minimálne, čo je zaujimavé si uvedomiť, že všetko v čase krízy ide hore, aj žobroty bezdomovcov) Ľudia bez domova a bez práce, takmer nevyužiteľní, ktorých cieľom je dožiť sa zajtrajška. Ani najmenej ich neľutujem, no pri pohľade na nich mnou lomcuje najrozmanitejšie spektrum tých najnepríjemnejších pocitov nad tou špinou, hnusom a čistotou. Nad čistotou! Zdá sa vám čistota nepríjemná? Mne v tomto slova zmysle áno. Čistota...zaujimavé slovo...Je to čistota...čistota jadra tých ľudí. Ich bezbrannosť a jednoduchosť. Sú ako knihy...ktorých majiteľ ich nemal rád a snažil sa ich jadro, to čo mali poslať ďalej, nenávratne zničiť, premazať, prepísať, upáliť, utopiť...odstrániť zo sveta, akoby to sem nepatrilo. Ich príbehy, ich históriu...no zanechal na nich stopu, ktorá sa nedá zmyť, pretože sú priveľmi hrubé a obsažné, priveľa toho videli na tomto svete a priveľa si pamätajú aby ich len tak niekto zmenil, zahodil, zničil...
A takto sa túlajú po svete...
Ak teda existuje nejaký Boh, prečo dovolil aby takto dopadli? Čo také hriešne vyviedli že si toto zaslúžili? Ja si myslím, že BOH NEEXISTUJE! Ak by existoval, nedialo by sa nič z toho, čo sa deje.Nikto vám ale neodpovie z veriacich prečo takto človek dopadne, lebo nikto to z veriacich nevie, nikomu to Boh pri modlení nepošepkal do ucha. Vedia to -oni- sami no nepovedia nám to, lebo -mi- im aj tak -neveríme- A preto sú veriaci pre mňa teliatká žijúce v hlbokom stredoveku! (neopovážim si to napísať vulgárnejšie ako by som chcel)...Pretože, ak toto má byť ich trest, ja sám by som si za svoje -počiny- zaslúžil čosi horšie. A za čo? ! No zato aký som. -Vymykám- sa totiž určenej norme danej Bohom, či čo, a -nie som normálny- ako mi zopár -fanatikov- Boha povedalo. A to preto, že som taký, aký som. Môže za to moja orientácia a vyznanie (s ktorým sa však neztotožňujem) s ktorým som sa narodil, to že milujem mužov aj ženy, zato že s nimi spávam, bohapusto sa kurvím, fajčím, pijem, nadávam, užívam (či užíval som) drogy, klamem a kradnem...a to mám 16 rokov! Čo dodať? !

Možno sa spýtate: , , A vedia o tom rodičia? "
Vedia, ale len o niečom...stále sú presvedčení o mojej čistote...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
robof  23. 3. 2009 12:05
Pekná úvaha, priateľu. Veľmi pekná. Vieš písať, uznávam. A aj sa zamýšľaš nad kvalitnými vecami...Hmm.

V ostrej konfrontácii so zlom a nespravodlivosťou voláš na súd Boha a odmietaš ho. Nie si prvý ani posledný, komu to nejde do hlavy. Aj ja som nad tým prebdel nejaké tie chvíle. A vieš na čo som prišiel? Keby som sa postavil na súd s Bohom, nemal by som šancu už len preto, lebo by sa ma spýtal jednoduchú otázku:

" Synu, /ak som toho pomenovania hoden!/ učil som ťa, ako treba žiť, aby sa Ti dobre vodilo, no Ty si nepočúval a miloval si hriech. A hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil trápenie a začal zabíjať. Preto je medzi vami veľa chorých a mnohí zomierajú."

Stratil som akékoľvek slová, nemal som sa čím brániť, nemal som nič len smiešne výhovorky. Musel som uznať, že pácham hriech a že ho mám rád. Že si rád vypijem, že sa obzriem za sukňou, klamem pre vlastný prospech a tak dále a tak dále...

Ak by som nebol za tieto prečiny trestaný, nevedel by som, že robím zlo. Boh je vlastne pedagóg, ktorý mi dáva pocítiť odpornosť hriechu.

Uznávam, je na svete aj trápenie, aj zbytočná smrť nevinných aj kadečo, nad čím sa až rozum zastaví. Toto sa už nedá dobre pochopiť, dotýkame sa tajomstva zla. Stáva sa nešťastie, ktoré Boh dopustí, a mi nevieme prísť na to, prečo to dopustil. Zavolajme ho na súd! Odpovie:

"Synu, či aj ja sám nemám účasť na vašom ľudskom trápení? Či som aj ja neprišiel o svojho jediného Syna, ktorý bol nevinný? A vy ste ho ukrižovali a križujete ho každý deň znova a znova, pretože milujete hriech."

Zase som stratil reč. V skutočnosti je to tak, že keď voláme Boha na súd, vždy prehráme, no keď zistíme, že sme otroci hriechu a nevieme sa z toho vymotať, Boh sa stavia na našu stranu a všemožne sa nám snaží pomôcť. Vtedy dostaneme aj odpoveď na všetky tajomstvá utrpenia a zla - Kristus. To je odpoveď Boha. A pre koho Kristus trpel a zomrel, všetci vieme.

Prečo si myslíš, že si na tom lepšie, ako bezdomovci? Ak existuje Boh, a hoci aj posledný bezdomovec ho má rád a dúfa v Neho, je na tom lepšie, ako Ty, ktorý si žiješ v blahobyte, ktorý Ťa zotročuje a kazí a v srdci popieraš Boha. Kto bude z vás ospravedlnený?

Bezdomovec nemusí byť trestaný tak, že je na ulici. Možno práve na tej ulici dôjde spásy, pretože ak by mal podľahnúť zvodom blahobytu, ako sa to deje nám, ktorí od rozkoše už ani nevieme, čo robiť, je mu lepšie na ulici. Bohu ide o našu spásu a život po smrti, nie o blaho každého v tejto, ako si to povedal, v tejto špine, hnuse a čistote?

A si úplne normálny, dokonca sa Ti začínajú oči otvárať, keď sa zamýšľaš nad takýmito vecami...
 fotka
ashlee  15. 5. 2009 13:40
veľmi pekné,posledný odsek sa mi páčil najviac
 fotka
adul1enka  28. 7. 2009 15:08
mozno by sa stacilo len trochu zamysliet...
Napíš svoj komentár