Cítim, že na mňa niečo lezie a som unavená, ale nemôžem spať. Vo štvrtok v noci som každú chvíľu behala z klubu von, len aby sme sa s kamarátkou vzájomne utešovali, že nám za to nestoja...

Ale ja viem, že on áno. Má ale priateľku. Alebo to je aspoň oficiálny dôvod. Neoficiálny je asi to, že vôbec neviem, čo mám robiť. Ako sa s ním rozprávať. Čo sa to so mnou, kurva, deje?

Som zvyknutá, že chlapom sa páčim a keď sa niekto páči mne, behom chvíle ho mám omotaného okolo prstu. Lebo viem. Ale pri ňom nie!!! Už sa poznáme relatívne dosť dlho, ale prehodila som s ním iba pár ,,nutných" slov. Radšej, akoby som s ním mala zostať sama, odídem k niekomu, koho vôbec nemám v láske. A pritom byť s ním sama je to, po čom túžim. Lenže chcem, aby ma pri tom objímal a bozkával a usmieval sa na mňa tak, ako to vie len on. A preto, že teraz si to v hlave predstavujem, nemôžem spať.

Ešte sa mi to nestalo a neviem si s tým poradiť. Nedívam sa na veci triezvo a nedokážem sa s ním ani len skamarátiť. Snažím sa mu vyhýbať, lebo si myslím, že to veci uľahčí, ale je to ťažké, lebo ho vidím každý deň. Rok a pol presviedčania samej seba, že sa mi vlastne vôbec nepáči, bol po jednej noci úplne mimo, akoby tam ani nebol.

Stačilo len vidieť ho s nejakou babou, ktorá ho bez hanby balila a mňa išlo roztrhnúť. Stačilo len, aby sme spolu aspoň chvíľku tancovali. Aby sa ma na konci párty spýtal, kde mám toho frajera, s ktorým som sa bavila a ja som zostala zaskočená, že si to všimol. Môj vnútorný hlások, ktorý sa snažím už dlho potláčať, mi povedal, že veď keby ..., tak by si to predsa vôbec nevšimol.

Ale ja to znova potláčam. Všetko. Aspoň sa snažím. Ale je to fakt kurevsky ťažké. Ešte som to nikdy nezažila a pripadám si ako nejaká trápna romantická pobláznená pubertiačka. Ale som už predsa dospelá, mala by som sa vedieť ovládať. Aj keď mám pocit, že to všetko o chvíľu zo mňa vyletí. V pondelok mám zápočet a nedokážem sa poriadne učiť, lebo v mojej hlave je len to, ako dobre vyzerá a ako sa usmieva a aký je milý a ako som mu to mala, kurva, povedať, lebo by mi aspoň povedal, že ma má piči a nech mu dám pokoj a ja by som sa vyrevala a bolo by to za mnou. (Alebo by mi povedal, že to cíti aj on a rozíde sa s tou tuctovou obyčajnou babou a boli by sme spolu.)

Vidím, že celkom dosť nadávam, ale to je tak, keď to musím nejako zo seba dostať. Musím. Pretože sa potrebujem vyspať, aby som sa mohla zajtra učiť. A aby som napísala zápočet. A aby som mohla byť zas v pondelok pekná, nech ma vidí len krásnu...
A kurva.

 Blog
Komentuj
 fotka
inversi  13. 12. 2014 22:14
krásna téma do poradne. Z vlastnej skúsenosti ti napíšem, že ak chceš vedieť či to je obojstranné tak sa ho na to opýtaj, ušetríš si nervy a čas. Pri najhoršom utrpí tvoje ego. Pri najlepšom ostanete spolu až do konca života. Nemáš čo stratiť. V takých situáciach si uvedom, že žiješ iba raz a raz si na to spomenieš a budeš sa tĺcť do hlavy.

Nebuď blbá a nepremárni svoju príležitosť. A ešte zvlášť keď si ťa všíma s kým na disku prídeš
 fotka
soolvieza  13. 12. 2014 22:21
@inversi áno, nie si prvá, ktorá mi to hovorí, hovorím si to už dlhšie aj sama, ale neviem si to predstaviť. Jedine, že by som mu dala lístoček: Chceš so mnou chodiť? Zakrúžkuj áno nie
Napíš svoj komentár