Dneska som čítala na nete článok, ktorý písal jeden môj známy. Keď som ho dočítala, zamyslela som sa. Nad čím? Nad povrchnosťou ľudí a plytkosťou ich hodnôt.
Každodenne sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa naplno odovzdali konzumnému a bezmyselnému životu. Či už v škole, v našej milovanej krčme(nebudem menovať ), na ulici alebo v piatok vonku. Veľa z dievčat ničia svoje krásne mladé telá "kilami" make-up_u, vytočenými mihalnicami nečudo o 180°, nalakovanými nechtíkmi, vysokými podpetočkami, krásnymi svetríkmi, lesklými kabeločkami no a dalo by sa pokračovať. Chalani? Tí su na tom našťastie(pre nich) o niečo lepšie. Ale aj tak, keď vidím ako majú na sebe v jeden deň oblečenie hodnoty, že cena toho všetkého by možno zachránila nejeden život v nejakej chudobnej krajine, pýtam sa: prečo? .
Samozrejme, bolo by hlúpe niekomu vyčítať, že si potrpí na cene alebo kvalite. Keď na to má, prečo nie? Ale nejde ani o to oblečenie, ani o tie autá, domy, počítače, dovolenky, značku cigariet, ktoré fajčí a ani cenu alkoholu, ktorý si večer s kamarátmi kúpi. Ide o to, čomu prikladajú najväčší dôraz. A ten je? Detičky sa delia na štýly podľa toho, čo vyznáva ich starší vzor. Myslia si, že keď sa zapnú na pokec a tam robia zo seba hrdinou, je to skutočné? Myslia si, že keď počúva rap je "hip-hoper" ako to o sebe prezentujú? Že keď sa večer dievča opije vonku s kamarátkami, a potom sa hádže okolo krku najbližšiemu chalanovi, ktorý je po ruke, je príťažlivá, krásna? NIE!!
Mladí ľudia sa snažia byť "iní" aj keď pritom sú všetci rovnakí. Ich jediné hodnoty sú v oblečení, v alkohole, v mobile, v odvrávaní rodičom a profesorom, v "poza školu" a musím povedať, že boihužiaľ aj vo fete.

Málokomu dochádza, že najväčší zmysel života by mal byť orientovaný na lásku k prírode a druhým ľuďom. Myslia si, že keď majú po materiálnej stránke všetko, tak choroba ich obíde? Že z dobrej známky nemajú rovnakú radosť ako ostatní? Že im nechýba, keď nedostávajú toľko lásky ako potrebujú? Že sa pre lásku netrápia rovnako ako ktokoľvek iný?
Toto všetko, aj keď si to ľudia neuvedomujú je len a len príroda. Tie peniaze z nich nespravia neľudskú bytosť, stále musia piť, jesť, chodiť na WC, zabávať sa a aj spať ako ostatní.

Prečo sa teda niektorí tak veľmi nechávajú ovplyvňovať tými plytkými hodnotami? Prečo sa nesústreďujú na krásy všedných vecí? Kto sa zamyslí nad tým, ako veľmi by mu chýbali ranné pozdravy od kamarátov na zastávke, poobedné natešené privítanie psíka, teplo letného slnka, úsmev od maminy, keď mu donesie tanier s obedom, bozk od milovanej osoby...?

Ako často a koľkí z vás sa niekedy zamysleli nad krásnymi farbami kvetov, šteklením vločiek snehu na tvári, vôňou čerstvo pokosenej trávy, nevinnosťou novorodenca, ladnosťou mačiek, oddanosťou psov, mäkkosťou svojej postele, láskou medzi partermi aj po 50 rokoch manželstva, silou rodinného puta, prirodzenou intuíciou včiel, zvukom tečúcej vody, svetlom zapadajúceho slnka, vzdialenosťou medzi Zemou a hviezdami, príťažlivosťou atómov?? Baby, ktoré z vás kedy napadlo, že v piatok nemusíte ísť do baru ale prídete k vášmu chalanovi a spoločne si niečo uvaríte? potešili ste sa aj z obyčajnej čokoládky, ktorú vám niekto kúpil len preto, že vás má rád? Že rodičia vám na narodeniny nedali "liter", ale zobrali vás na pizzu? Chalani, ktorých z vás niekedy napadlo len tak svojmu dievčaťu cestou po ňu odtrhnúť kvet a dať jej ho? Ktorí z vás sú ochotní ju v centre mesta zobrať na ruky a zakričať lúbim ťa?
Je veľa veľa maličkostí, nad ktorými sa ľudia bežne nezamýšľajú. Myslia len na to, čo v práci alebo škole, čo niekto urobil, kto s kým chodí, čo si kúpi, z čoho a kde sa opije, koľko báb za večer zbalí... neviem prečo sa ľudia oddávajú plytkým hodnotám. Treba si uvedomiť, že keď si v poslednú minútu svojho života budú všetko premietať, skôr si spomenú na víkend v horách s celou rodinou, na nežné milovanie v tráve so svojou prvou láskou, na detské hry s loptami, a najmä na to, koľkým ľuďom ešte nepovedal a už nikdy nepovie "MILUJEM ŤA"! Nikto si nespomenie na to auto v garáži, na rifle, čo mu visia v skrini, na tú drahú fľašu v bare.
Preto sa pýtam: oplatí sa všedné krásy maličkostí vymeniť za materiálne hodnoty?

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
klidopido  3. 2. 2009 21:19
Wau... ale je to smutné a je to tak.. a ja som asi vínimka z davu... nepotrebujem byť iný ale dobrý a úprimný... nikdy (dobre pár krát v živote) som nemal potrebu nosiť značkové veci alebo po niekom opakovať, nefajčil som nikdy a pijem len na oslavách... Mám rád svojich priateľov a asi im to všetkým poviem keď s nimi budem... Lebo to nevydržím teraz po čítaní tohto blogu... Moje EQ sa ukázalo zase
 fotka
jimmycrow  3. 2. 2009 21:24
Neoplatí.Samozrejme.Absolútna pravda vo všetkom čo si napísala.Začínam nenávidieť tento svet pre to akí sú ľudia krátkozrakí a žijú len pre hmotu.Asi sa už konečne presťahujem ku mníchom do Tibetu...
 fotka
perkiva  3. 2. 2009 21:32
na niektoré tvoje otázky je ťažké odpovedať... v tých tvojich posledných vetách... človek (či dievča alebo chalan) by sa mal zamyslieť koľkokrát už povedal slovo MILUJEM ŤA.. pretože to slovo nemá význam ak o pár dní má iné dievča - chlapca a hovorí to jemu.. ako keby nič... ľudia vedia veľmi ubližovať a niektorým to dokonca robí ohromnú radosť ked si myslia že sú velkí šéfovia... pritom človek, kt. má aspoň trochu rozumu si o ňom spraví vlastný názor a nerieši to, či bude zapadať do ich skupinky.. väčšina sa aj tak len prispôsobuje aby "zapadala do stáda ako ovca" !
Napíš svoj komentár