Leto sa končí,
teplo nám máva.
Života kolobeh
tečie sťa láva.
A pomaly sa sunie
- kruhy v stromoch rastú,
listy padajú,
belota pokryje krajinu zas tú.
Slnko vyjde pomaly
a rýchlo ponáhľa sa,
oblaky sa zatiahnu
- padá z nich tá krása
a opäť a zasa
- anjel v snehu leží
pár očí na krajinu uprie sa
sneží...
Tráva a svet,
kvety a lúky,
krajina leta,
stromy - ich puky
pokryjú vločky
- spolu tvoria kopce;
medvede spať idú,
no srnám sa nechce.
Opäť prídu sviatky,
vraj "pokoja a mieru".
Keď faloš ľudí spojí... no,
nekradnime "vieru".
A tá láva kráča vpred,
vpred istým krokom za to,
kým príde zima bude jar,
jeseň a leto.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kawanabe
14. 2.febuára 2011 11:37
Fuf zbytočne dlhé, bez rytmusu, ale aspoň niektoré rýmy stoja za niečo. Teším sa na ďalší pokus.
2
Aj vzhľadom k tomu, že nie si ešte príliš starý junák, sa ti podaril rozhodne zaujímavý počin.
Na obsiahlejší komentár sa v tomto okamihu nezmôžem, napádajú ma démoni vlastného neviditeľného ja.
Na obsiahlejší komentár sa v tomto okamihu nezmôžem, napádajú ma démoni vlastného neviditeľného ja.
Napíš svoj komentár