Predchádzajúca...
Ako každý rok, tak sa aj tento rok konala schôdzka radu primárov pre zrušenie koncesionárskych poplatkov. Dnes mala tristoročnú tradíciu. Ale keďže sa každýrok platili, bolo vidieť, že si z toho robia holubník. S dnešnou tristoročnou tradíciou sa konali v meste oslavy, babky piekli perníky a dedkovia ich jedli. Ľudia sa tešili a pili, dokonca aj nemocnica svätého Františka Dobromyseľného bola prázdna, personál opitý. Jediný, ktor ostal triezvy bol doktor Fatima, ktorý sa jedoval, že sa musí starať o kriticky ohrozeného Xiwa. Bol to debil, a tak sa mu zapichol do hrdla nožík.
"Za tohto chuja musím sa tu ***** a ***** či potom vás môžem aj ****** na hlavu s celou Jacqinnou a *****tým Xiwom!" nadával Fatima.
"Ale, no, bola to predsa vaša technika presviedčania, srať mi nožík pod hrdlo," povedal Xiw, pričom mu spod krku vytiekli asi dva deci krvy.
Fatima chytil obväzy, na dvoch kúskoch ich natrhol a cagebzal Xiwovi na hrdlo nejakú gebuzinu, olej zmiešaný s benzínom. Potom to zapálil...
Xiw začal strašne jačať a Jacqinna onemela od obrazu, ktorý sa jej vyskytol pred očami. Xiw jačí a pozerá sa na svoje horiace hrdlo, Fatima poskakuje s obväzom a zapalovačom v ruke, pričom má na tváry diabolský výraz. Potom mu chrstol do tváre vodu, pričom mu uhasil aj to hrdlo. Chytro to obviazal.
"Ak sa smiem spýtať pán Fatima, prečo ste mu zapálili to hrdlo?"
"Pretože na základe ohňového predpokladu sformulovaného v tretej knihe Božidary Dobromyseľnej, manželke Fratiška Dobromyseľného, koniec-koncov ustanoviu našej nemocnice sa píše, že ak váš pacient, ktorý je akokoľvek *****ský," pri tejto vete sa pozrel úkosom na Xiwa, "veľa rozpráva. Oheň ho bude páliť a nebude môcť..."
"Inými slovami ho týrate." Začala Jacqinna.
"Pani Jacqinna, takto by som to nenazv..."
"Môžete v tom prosím pokračovať," povedala Jacqinna, v ktorej tváry sa teraz objavil cynický až démonický výraz, ktorý chce vidieť utrpenie svojho manžela. Rok, čo rok je zakazoval v byte upratovať, rok, čo rok.
Fatima Jacqinne vyhovel a podpálil mu hrdlo ešte raz, no tentoraz sa Xiw naštval, poodpichoval sa z hadičiek, a za silného krváciania hrdla ovalil Fatimu po hlave. Potom odpadol. Stratil viac ako polovicu krvy a jeho život bol prakticky už mrtvý...
Hrbolatý Huh sa vyšťal na semiačka zeleniny a strašne sa pri tom rehotal. Komorník si túto skotočnosť pamätal ešte večer, a veril, že na ňu tak skoro nezabudne. Hrbolatý Huh práve čistil koberec, keď začul vonku nejaký šuchot.
"Hej, Stewe!" zakričal na komorníka.
"Áno, pane..." komorník sa chytro obliekol a dobehol za Hrbolatým Huhom.
"Najprv sa vyzleč a potom sa pôjdeme pozrieť von."
"Ale, pane..."
"Žiadne ale!" zakričal Huh na celý palác a šuchot vonku prestal. Huh otvoril dvere, za ním sa priteperil nahý komorník.
Zem pod Huhovými nohami sa začala mierne pohybovať, pričom bolo počuť mierne bublavý zvuk. Ako keby sa niečo chcelo dostať von.
"Teraz buď ticho." pošeptal Huh Stewovi a kľakol si na zem. Pri fakte, že bol nahý to bol škaredý pohľad. V tom zo zeme vyšiel koreň, hlina vyletela a na povrch sa vyteperil ďalší koreň. Potom sa to skončilo a korene sa ani nepohli. Na ostatných miestach zem miestami bublotala, inokedy bola ticho. Hrbolatý Huh vytrešťoval na Stewa oči a začínal mať pocit strachu. Čo sa to deje?
Napokon sa rozutekal do izby a Stewe len, len že stihol dobehnúť dnu. Huh zabarikádoval dvere.
Niečo sa blížilo...
Pokračovanie nabudúce.
Trifidi (záver)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár