Zapadá slnko,
silueta prstov, ktoré som skrútil,
sa vyníma na bielom pozadí.
Očí mám zavreté.
Som sám sebou,
ako sa nikdy nikto neodvážil,
Oranžová obloha objíma telegraf,
alebo jeho stĺp,
čo vedie drôty za horizont,
kým púpavky vykúkajú,
aby som ich naslepo odfúkol.
Sebavedomý.
Vždy by som chcel byť tak silný,
ako stojím teraz
na tejto fotke.
Je nádherná.
Takto vyzerám najhlbšie vo svojom vnútri.
Ukážem ju všetkým.
Len ja viem,
že ho fotilo dievča,
ktoré ma podvádzalo a o dva mesiace
(ako som tušil)
sme sa mali navždy rozísť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
10. 10.októbra 2013 12:59
púpavky !páči sa mi to celé ako blog,ten záver v živote už menej
Napíš svoj komentár