chcem, aby si to videl
presne tak ako to je.
Už viac sa nechcem skrývať,
zabúdať na to,
že i sneh občas znie.
Nohami pevne na zemi stojím,
točí sa mi celý svet .
Ja nechcem žiť viac v predstave,
že si tu a predsa ťa niet.
Konečne vieš pravdu
Mám plakať či smiať sa?
Či zahodiť myšlienku na teba každú
a ďalej nechať odriekaním miasť sa?
Ja nebudem už hovoriť nie,
ani to, že nikdy .
Nechcem však, aby sa niečo menilo
pod vplyvom moje pravdy.
Nebude to také ako predtým?
A v čom je problém?
Všetko je také isté,
len ja ťa už klamať neviem.
Mám to ľutovať?
Bola to chyba?
To, že raz v živote som spravila čo cítim,
že nechcela som na jednom mieste stáť
a pritom sa hýbať?
Nemôžem vrátiť čas..
Myslíš , že malo by to zmysel?
Možno sa stalo práve to,
načo si ani nepomyslel.
Ani ja som to tak nechcela,
ono to prišlo samo a nedalo sa spraviť zmenu.
Pondelok a či nedeľa,
každým dňom si mal pre mňa väčšiu cenu .
Dnes by som ťa nepredala za nič,
ani len za moje šťastie.
Je mi zo všetkého vážne na nič,
ale to niečo stále vo mne rastie.
Prosím ťa nesúď ma,
ja nemám ťa rada na silu.
Ja cítim, to čo cítim,
hoci možno dopúšťam sa omylu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár