"Čau, fakt mi je ľúto že sa ti rozviedli rodičia."
"A ty o tom od koho vieš?" spýtala som sa.
"Kika, všetci to vedia," povedala a prehrábla si ryšavé vlasy.
"Nemusí ti to byť ľúto, som rada že sa rozviedlu. Ten krik a tie hádky."
Potľapkala ma po pleci a sadli sme si do lavice.
Ku lavici prišiel Daniel:
"Kika, je mi ľúto že sa tvoji rodičia rozviedli. Viem aké to je."
"Nemusí ti to byť ľúto," povedala som sa usmiala som sa.
Keď Daniel odišiel ku lavici prišla skoro celá trieda.
"Kika, je nám...." ani nestihli dopovedať a už som spustila.
"Nemusí vám to byť ľúto. A teraz preč!"
Všetci odišli a zostala som v lavici sama s Danou.
"Neznášam to!" povedala som.
/Zase je to krátke, viem...../
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár