Keď som prišla domov už som mala premyslený plán pomsty. Moje kontakty mi dovoľovali všetko. Keď som vyšla zo sprchy a prezliekla som sa zazvonil mi mobil. Bola to Mel. „Ahoj Jess. To som ja Mel. Len som ti chcela povedať že keďže ťa vyhodili zo školy tak už nie si kapitánkou Crazy Girls. Ale som to ja. Prepáč. Očervenela som ako paprika. Úplne som zabudla na svoj klub. Tak toto ne. Je to môj klub a môj aj zostane. Odrazu mi niekto zaklopal na dvere. Bola to naša komorná. „Slečna váš otec sa chce s vami rozprávať.“ „ Hneď som dole“ oznámila som a poslala slúžku preč. To bude ale vysvetľovania. Už mu určite volali zo školy a povedali mu čo sa stalo: Bude asi dosť nahnevaný že jeho dcéru vyhodili zo školy. Ale ja si to nejako u neho vyžehlím. Som predsa jeho miláčik. Stačí sa usmiať a mám víťazstvo vo vrecku.

Išla som za ním do pracovne. Jeho pracovňa bola vytvorená vo viktoriánskom štýle. Prevažnú časť jeho pracovne zaberali police s knihami. Na stole mal starožitnú lampu ešte z čias keď som nebola ani na svete. Sedel za pracovným stolom a tváril sa vážne. Usmiala som sa najlepšie ako som vedela. „Ahoj ocko pozdravila som sa mu. „Ahoj povedal a pokynul mi aby som si sadla oproti nemu. „Musím ti niečo povedať a chcem aby si to pochopila a správala sa rozumne ako mladá dáma. Nechcem žiadne scény.“ „Áno ocko“. Bola som poslušné dievčatko ktoré ma otec tak rád. „Práve mi volali zo školy. Povedali mi čo sa stalo. Som sklamaný a veľmi nahnevaný z toho ako sa správa moja dcéra. A preto som sa rozhodol urobiť patričné opatrenia. Pôjdeš do kláštora aby si sa naučila poslušnosti a zdvorilosti“ Pozerala som na neho ako obarená. Toto sa mi asi sníva. „Nie nepôjdem Ja som neurobila nič zlé. Len som sa bránila lebo mi tá malá potvora zničila vzťah. Do kláštora? To mi nemôžeš urobiť. Ty snáď žartuješ?“ „Nie nežartujem ideš tam hneď zajtra.“ Vyskočila som zo stoličky ako keby ma obarili horúcou vodou. „Nie nejdem jedine cez moju mŕtvolu a vybehla som ako keby ma naháňalo stádo volov. Bežala som do izby kde som sa zamkla a kde som sa hodila na posteľ kde som začala neprestajne plakať. To snáď nie je možné. Môj vlastný otec ma chce poslať do kláštora ako keby som bola zlá. V jeden deň sa mi zrútil celý svet. Najprv som sa rozišla s láskou môjho života, potom ma vyhodili zo školy, prišla som o svoj klub a teraz ma ešte chce otec poslať do kláštora. A to len kvôli jednej osobe ktorá len dneska prvýkrát prišla do školy a zničila mi celý život. Pomstím sa jej To som vedela so stopercentnou istotou.

Na druhý deň som sa zobudila skoro pretože som mala niečo na pláne. Musela som ujsť z domu skôr ako príde môj otec a násilím ma odvlečie do kláštora. Obliekla som sa do tmavého oblečenia aby som nebola veľmi nápadná. Zbalila som si do tašky všetky potrebné veci. Vykĺzla som z okna a bola som rada že nemám izbu na poschodí. Išla som na autobusovú zastávku a desil ma už len ten pocit že mám ísť autobusom do školy. Keď prišiel autobus nasadla som spolu s ďalšími pasažiermi a išla som si sadnúť úplne dozadu. Vedľa mňa si sadol nejaký starý, špinavý, smradľavý dedko ktorý po mne pozeral ako keby videl nebo. Radšej som si odsadla. Keď prišiel na jednu zastávku autobus nastúpila do autobusu ONA. Moja nočná mora. Sadla si dopredu. Rozmýšľala som ako nikdy. Chcela som ju zabiť. Do tašky som si pribalila aj otcovu pištoľ ktorú som našla v jeho stole ktorá som vedela že tam bude. Otec ju mal pre prípad núdze ako hovorieval „Človek nikdy nevie“ povedal mi.

Keď sme došli na konečnú zastávku pred školu srdce sa mi rozbúchalo. Cítila som že to musím urobiť. Nemala som na výber. Zničila mi celý život. Vystúpila som zároveň som s ňou. Široko ďaleko nebolo ani živej duše. Musím to urobiť teraz. Autobus už odišiel. Z tašky som vytiahla zbraň. Bola ťažká a chladná. ONA kráčala predo mnou. Ani si ma nevšimla. Zozadu som na ňu namierila. Prst som si dala na spúšť. V duchu mi preletel celý môj život. Bol krásny kým sa neobjavila ONA. Moje srdce bolo plné nenávisti. Ubiehali sekundy. Musím to urobiť teraz. Teraz. Stlačila som spúšť. Trafila som sa na prvýkrát, vystrelila som druhýkrát, tretí, štvrtý, až som vystrieľala všetky náboje. Padla na zem. Bola mŕtva.

Utekala som z miesta činu ako sa len dalo. Utekala som naspäť domov. Bežala som ako mi sily stačili. Vyliezla som naspäť do svojej izby. Bežala som do otcovej pracovne kde som očistila zbraň od odtlačkov a vrátila ju späť na pôvodné miesto. Utekala som do svojej izby kde som sa zavrela a išla do sprchy zmyť zo seba tu špinu. Mala som pocit radosti pretože ta mizerná potvora už skonala. Teraz som ochotná ísť aj do kláštora. O niekoľko minút ma zavolal otec dole do haly kde mi povedal že sa mám pripraviť na cestu. Zvesila som hlavu aby to vyzeralo skormútene a pomyslela som si že lepšie ako väzenie. Išla som sa pobaliť. Pobalila som si len najnutnejšie veci. Potom som zišla dolu za otcom. Čakal ma už vonku kde na mňa čakalo auto ktoré ma malo zaviezť priam do samého pekla.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár