Práve som sa trocha zamyslela. Ako by sa nám žilo bez strachu? Dobre? Zle? Obstojne? Boli by naše životy stále rovnaké, keby nikto z nás nepociťoval strach? Alebo by boli omnoho lepšie?
Len si to skúsme predstaviť. V jeden deň ráno sa zobudíte, máte pocit, že je všetko také ako pred tým. Nič sa vo vašom živote nezmenilo. Idete do školy, do práce. Máte mať dôležitú schôdzku, dôležitú písomku v škole. Necítite však nič. Nemáte strach. Nemáte trému. Ba dokonca, cítite sa sebaisto.
Je to dobrý pocit, však? Nemať trému, nebáť sa, že niečo pokazíte. Necítiť strach.
Ak si to vezmeme takto, strach nám vlastne nepomáha. Aspoň v tomto prípade nie. Práve naopak. Je dosť možné, že náš strach nás donúti povedať niečo, čo sme v tú chvíľu nechceli. Ochromí nás takým spôsobom, že zabudneme i na veci, ktoré sú v našich životoch samozrejme.
Ale..
Mám tu i druhý príklad. Vraciate sa domov. Je noc. Nemáte strach, takže sa pokojne vyberiete pochybnejšou štvrťou. Prečo by ste sa mali báť? Strach už predsa necítite. Neviete rozoznať bezpečie od nebezpečia. Prepadnú vás. Dokonca ani vtedy necítite strach. A ani ten, ktorý vám vnorí nôž do tela. Padnete mŕtvy, on utečie. Nebude sa cítiť vinný za to, čo spravil a vy už medzi živých ďalej patriť nebudete.
Teraz to už taký dobrý pocit nie je, že? Jeden deň ste necítili strach, nemali zmysel pre bezpečie a prišli ste o život.
Ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, strach nám pomôže nedostať sa do situácie, ktorá nás pripraví o život. Často nás strach dostane do situácie, z ktorej sa nevieme dostať. Ale obyčajne, nás strach chráni pred smrteľným nebezpečenstvom.
Poznáme toľko druhov strachu. Niektoré nám dosť komplikujú život. Ja som sa donedávna bála odpustiť. Odpustiť niekomu, kto mi veľmi ublížil. Mala som pocit, že ak to odpustenie dám, mne ostane iba bolesť a ten niekto bude úplne v poriadku. Kým som to odpustenie nedala, mala som akú takú nádej, že ho to bude mučiť rovnako bolestivo ako mňa. Lenže potom som pochopila, že ten strach musím prekonať. Musela som odpustiť. Prečo? Lebo som prežívala ešte väčšie muky, ako dotyčný. Áno, skutočne. Väčšie. Stonásobne väčšie. Možno sa pýtate prečo. Odpoveď je jednoduchá: Nemohla som sa pohnúť z miesta, pokiaľ som mu nedokázala odpustiť.
Takže, aký by sme mali život bez strachu?
Odpoveď? Plný samých sebaistých ľudí, ktorým bezpečie nič nehovorí. Ktorý sa neboja navštíviť pochybné štvrte a prísť o život.
Ľudia strach jednoducho potrebujú. Len vďaka nemu neskôr dokážu vnímať zmysel celého nášho bytia.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
presne tak.. bez strachu by naše životy rýchlo vypŕchali..
ďakujem
ďakujem
Napíš svoj komentár
inak pekne napísané