Človek si myslí, že môže moralizovať len tak mírnix-dírnix, ale ono to nie je tak celkom pravda. Dá sa moralizovať na akúkoľvek tému, naozaj akúkoľvek. A tiež je jedno od čoho sa odpichnete. Či sa rieši, kto umyje schody, vynesie smeti, utrie riad alebo ide o niečo úplne iné. To nie je vôbec podstatné. Dôležité je, vykresliť sám seba v tom najlepšom svetle. Len to, prosím Vás, nerobte priamo. To by už bola samochvála. Ale tak nenápadne nazančiť... veď viete. V každom prípade, ale, musíte byť presvedčení o tom čo rozprávate a o svojich kvalitách. Ak sa rozhodnete moralizovať čisto z pocitu viny, je to nahovno. Proste celé zle. To nemusíte ani začínať. Ak do ostatných hustíte s presvedčením, vtedy dosahujete požadovaného efektu. A je úplne jedno, že ste leniví ako vši, celé svoje dni trávite pri počítači alebo v krčme, že ani za toho boha nie ste schopní nič urobiť. To je na tom to najlepšie... že práve to je to najlepšie rozpoloženie, ktoré by mal správny moralista mať.

Pri kvalitnom moralizovaní nesmiete , a to V ŽIADNOM PRÍPADE, zabudnúť podotknúť, že vám by sa niečo také stať nemohlo. Úplne najlepšie je to aj demonštrovať. To je niečo ako bonus. Čiže ak obkeciavate to, ako mládež stále sedí za fejsbúkom, najlepšie je sa surovo, provokačne odhlásiť a neísť tam aspoň mesiac. Samozrejme až potom, čo tam necháte odkaz, že vy nemienite svojim životom mrhať ako ostatní a teda, že odchádzate! Ešte sa to dá spraviť formou "offline chatu", takže Vás nik nevidí, nič nepíšete, len sa smejete závislákom, s pocitom slobody, lebo Vy tam vlastne ani nie ste.
S tým demonštrovaním je to také ošemetné. Človek vtedy ľahko skĺzne k činom a to je celé moralizovanie v háji. Treba si teda dávať obzvlášť pozor na to, čo ešte hej a čo už prekračuje únosnú hranicu.

Pri moralizovaní sa dá dokonca zaradiť do skupiny, prípadne oblasti v ktorej sa najviac pohybujete a cítite sa najlepšie. Môžete sa venovať témam od skazenosti a lenivosti mládeže, cez závislosti na sociálnych sieťach, priberaní prípadne chudnutí (to môžete brať ako jednu tému alebo sa môžete zamerať len na jednu časť. Záleží od toho, či ste prirodzene chudá/ý, chudá/ý vďaka namáhavej robote, chudnúca/i, taká/ý mierne oblá/ý, ale spokojná alebo tučná/ý) alebo sa nemusíte konkrétne špecializovať a môžete sa zaradiť do skupiny "vševedkov", teda tých, ktorí nemajú problém vyjadriť sa ku AKEJKOĽVEK téme, na všetko majú názor a najlepšie riešenie. Potom je tu rozdelenie na internetových moralistov a moralistov "in da real life". Internetový moralista to má o čosi jednoduchšie. Svoje múdra nemusí podkladať žiadnymi extra vykreovanými argumentami, stačí keď má dostatočné množstvo viet napísaných KOMPLETNE VEĽKÝMI PÍSMENAMI. Pozor si však treba dávať aj na správnu gramatiku, pretože moralista, ktorý nevie, kde sa dávajú čiarky a píše ypsilony kde sa mu páčí, je úplne nahovno.
Moralista z druhu "in da real life" je na tom podstatne horšie, pretože pri polemizovaní a mudrovaní je mu vidieť do tváre a divák ta dokáže zistiť, či je daný občan o svojich myšlienkach presvedčený alebo tára len preto, že sa cíti, z nejakého dôvodu, previnilo.

Ak sa rozhodnete pre akúkoľvek kategóriu z vyššie uvedených, najlepšie je sa porozprávať s odborníkom z brandže, s človekom, čo má už čo-to odmoralizované. Moralizovať len tak z brucha, na počkanie alebo improvizovane dokáže naozaj len odborník. Preto trénujte, trénujte a trénujte!
Do zmoralizovania!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  2. 5. 2019 16:28
JA BY SOM TO úPLNE INAK NAPíSAL, NEVIEš NIč!
Napíš svoj komentár