hltám vzduch,
v hlave menší ruch,
srdce buchlo ako delo.
Čo mu šibe? Čo sa jaší?
Došlo mi to,
buchlo PRETO.
Myslí na ňu, tak sa sa plaší.
Výjdem von, nikto nikde,
čierny dážď,
nepomôže pršiplášť,
zmyslelo si ono na ňu, je tam niekde?
Každodenná rutina, učiť sa treba,
pozriem dookola,
kde je ona?
Žltý dáždnik mi tu chýba, moja potreba.
Dva roky ich dusím v sebe,
tri slová krátke,
nie je to však také ľahké,
pomaly prirastá to srdce moje k tebe.
Ďakujem ti pekne za to svetlo,
žlté v čiernej,
všetko v miernej,
u mňa to za osem rokov prekvitlo.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
3
hmm keby tam bolo meno bolo by to ovela zaujimavejsie ale inak god job martin
Napíš svoj komentár
no, neviem co povedat, akurat asi, ze: "Je to o tom, o kom si myslim ze je?"