Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno žieňa – indiánka. Bola mladučká a čistá. Padla do oka jednému krásnemu indiánovi, zvykli ho volať Biely jazdec. Bol nespútaný, hrdý a miloval slobodu. Vzájomne sa pomaly spoznávali. Tak, aby ich nikto nevidel. Chodili k malému vodopádu a spoločnosť im robili len lesné zvieratká. Držali sa za ruky a vychutnávali si vzájomnú blízkosť. Slniečko krásne svietilo, motýle poletovali a pozerali sa, ako sa obaja osviežujú vo vode. Ona v tenkých šatách a on v nohaviciach. Padli prvé bozky. Miloval ju a ona jeho tiež. No niekto ich predsa len uvidel…

Keď sa vrátili, nastal zmätok. Celý kmeň bol vo vytržení. Chytili ju a zavreli… Strážili. Vedela, že ho nemôže mať. Bola predurčená na niečo iné. Vedela to, no jej srdce s tým nesúhlasilo. Ako ho mohla len tak umlčať?!? Spomínala na jeho bozky, objatia, slová ktoré jej pošepkal… No na povrch sa zároveň drala aj zodpovednosť. Vedela o svojej úlohe už dávno. Vedela, že len ona ju môže splniť. A svoj kmeň tiež milovala. Aj napriek tomu, že teraz nemala na výber. Musela ho poslať preč. Musela, aby bol v bezpečí…

Na ten smútok a hnev v jeho očiach nikdy nezabudne. Sedel na koni a posledný krát sa otočil. Ona tam tíško stála a hrala svoju rolu. Poslala ho preč, ale v hĺbke duše dúfala, že bez nej neodíde. Odišiel. A ona vedela, že to tak muselo byť. Teraz už len presvedčiť srdce, ktoré bolelo ako nikdy predtým. Trpela a nevedela si pomôcť. Nedokázala na neho zabudnúť. Ronila slzy, no jej žiaľ s nimi nevytiekol. Jeho oči mala stále pred sebou… Bolesť a hnev zo zrady. Keby aspoň vedel, že trpí rovnako ako on… Že ho poslala preč, aby bol v bezpečí… Ale to sa už asi nikdy nedozvie. “Videla” ho, ako sa túla po svete a hľadá to jediné, čo mu odoprela. A vedela, že to nenájde nikde inde. Tá predstava ju netešila, lebo chcela, aby aspoň on bol šťastný…

Stretli sa aj v tomto živote. Krídlatí majú fakt zmysel pre humor, pretože obaja bývajú blízko seba. On si ju všimol pred dvoma mesiacmi. Nechápala, čo sa na ňu tak pozerá… Či sa pozerá na ňu, alebo na niekoho za ňou. Len ho prebodla pohľadom a on ostal prekvapený. Pred dvoma týždňami sa stretli znova a ona ho spoznala. Videla jeho oči a spoznala tú dušu. Videla tú nespútanosť a zjavil sa jej pred očami indián na koni… Z videnia sa poznajú už dlho, no takto ho ešte nikdy nevidela. A v tom si spomenula aj na ďalší spoločný minulý život.

Ona bola kňažkou v Avalone a on rytierom. Zase ho musela odmietnuť kvôli poslaniu. Musela ostať čistá. A on zase márne hľadal to, čo mu mohla dať len ona… A v tomto živote je to zrejme tiež tak. Napadlo ju ponaučenie. Najvyšší zákon je predsa láska. Nič by jej nemalo stáť v ceste… Žiadne poslanie, žiadna povinnosť voči druhým, nič…

Takže si dávajte pozor, komu sa pozriete do očí počas prechádzky. :lol: Pretože sa môže stať, že budete až príliš prekvapení.

 Blog
Komentuj
 fotka
zeriavka  23. 9. 2010 12:40
@scenetiffani jééj normálne som mala zimomriavky je to prekrásne..to je Tvoja tvorba? Ak hej..klobúk dole
Napíš svoj komentár