Od rána pršalo...celý boží deň. Nálada v takéto dni je hodná akurát tak hodenia sa do postele, v horšom prípade pod vlak. Práve keď je človek v takéto dni sám, uvažuje. Uvažuje, príliš veľa a o všetkom...

Uvažoval som o tej pomyselnej línii medzi dobrom a zlom, medzi láskou a nenávisťou, medzi životom a smrťou. Netušil som, že je taká krehká, tak jemná, a tak ľahko zlomiteľná. Asi každý už podobnú situáciu zažil. Pálite si to stodvadsať po prázdnej opustenej ceste, a ani len netušíte, že na cestu vyviera voda. V rádiu hrá rytmus, vy ste vrchol ľudstva, volant pevne v rukách, štvrtý kvalt a plný plyn. A zrazu hups. „Už je neskoro brzdiť, už je neskoro strhávať.“ prebehne každému mysľou. Keď ma otec v šestnástich učil šoférovať vravel, že nikdy nie je neskoro, vždy je čas. A skutočne, je. Treba len prijať situáciu aká je, a počkať na príležitosť.

...podržať volant. Pustiť plyn. Zapojiť všetky zmysli. A počkať...

Šmyk.

Každý vraví, že vtedy Vám pred očami prejde celý život. Bullshit. Ani na nanosekundu. Videl som len toho, na kom mi najviac záleží, svoju sestru a bývalú priateľku nič iné...

Vedľa cesty stromy, pod pravými kolesami tráva. Dosť bolo. Tri, plný kotol, jemne vľavo, smer cesta ! A som späť, síce s hovnami na čalúnení ale späť. Ale vtedy sa už spomaliť nedá, adrenalín v krvi to nedovolí, vedľa toho asi môžu ísť všetky drogy doprdele. Podobná situáciu jedna za druhou, a dookola. Až na krajnici so zapnutými smerovkami, s hlavou na volante a záchvatom plaču som si uvedomil, že tá hranica je príliš krehká na to, aby sa každý deň riskovala. No nič, ciga na ukľudnenie a domov. Až sem môže človeka doviezť negatívna životná situácia, stratená láska...

Aj keď som kráčal pršalo. Neodmysliteľná cigareta, kapucňa na hlave, len svetlo lámp a ponurá atmosféra Mlynskej doliny. Ale prečo sa ľudia skrývajú pred dažďom ? Čo je na ňom také zlé ? Titulky nefajčím, odhadzujem ohorok a dávam dole to delítko medzi mnou a dažďom. Studené a vlhké, čo som čakal ?

Pozerám hore, a vychutnávam. Dážď je krásny. Je to zmierenie neba a zeme. Prechod energie alebo ako to nazvať. Vôňa vody, vlhka, šum listov. Vietor sa opiera o tvár, ale príjemne, nie dráždivo. Krása...Neustáva, pokračuje, neuberie ale pridá na sile. Len treba vystihnúť správny moment, kedy môžete prijať svet, a on Vás...

A nikdy nie je neskoro, vždy je čas, len držať volant, pustiť plyn a počkať...

 Blog
Komentuj
 fotka
panpeterpan  29. 5. 2010 15:10
mali byt 4, len mobil je kurva

..a 4 preto, aby si mal dovod sa zlepsovat
 fotka
sark  29. 5. 2010 19:49
Dik
 fotka
idea  19. 6. 2010 15:23
nad tym som dnes uvazovala ja
 fotka
majuri  19. 6. 2010 17:22
velmi pekne napisane
 fotka
sark  22. 6. 2010 01:02
Ďakujem
 fotka
n0win0u  22. 6. 2010 01:06
velmi dobre bagi, som nevedel, ze pises
 fotka
sark  22. 6. 2010 01:11
To len tak občas, keď príde múza a kopne ma do riti .



Ale díky Nowic !
Napíš svoj komentár