čo založili bohovia,
sa v horúcom tanci zmyselnom,
jej krásne tvary krútia.
Plamene sa s ňou pohrávajú
a strapatia jej vlasy,
ako jazyky démono,
jej tvár oblizujú
a obdivujú jej krásy.
Tancuje v ohni, zadýchaná,
no v očiach iskry žiaria,
v eufórii tela uväznená,
keď v duši sa čriepky maria
spomienok na mňa, na démona,
čo ticho v rohu sedel,
srdce rozpálené do červena,
slúžiť by ti vedel.
Tak už zdvihni ruku, udri ma,
a potom objím vrúcne,
lebo teraz len samota ma objíma
a depresia vládne vo sne.
Tak tancuj tance posvätné
a vyškriab mi oči,
nechaj umrieť vo svetle,
keď táto noc skončí
predtým ma však miluj vrúcne,
aspoň na pár chvíľ.
V plameňoch sveta,
v noci, vo dne,
som svoj osud upálil,
keď na vrchy tvojho tela
som stále nevystúpil,
a pery hebké, zamatové,
zmyslami neokúsil.
Tak vytrhni ma z pút beznádeje,
a reťazami mi zviaž ruky,
ktoré oheň tanca hreje,
hoc je dávno vyhasnutý,
nech peklo plače za človekom,
čo chcel radšej zažiť muky,
než vzdať sa tela trpiaceho
a do zabudnutia vstúpiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale napriek tomu, zas, pochvala pre spracovanie.