Zarosili sa okná,
len ja neviem pre koho.
Tvoj nezrelý úsmev kráča vedľa mňa
a moja vôňa moschusu ti dvere zatvára.
Nie, neboj sa a pristúp bližšie
a ja ti poviem, že to boli muky.
Bola asi hmla,
keď sme sa nevedeli chytiť za ruky ...
Zbytočne som šepkala tvoje meno
a s ostýchavosťou som chcela vedieť,
akú chuť majú tvoje pery.
Sme tak krásne vedľa seba a predsa nezaklopeš.

Vonku je hmla. - Ale ja ju nevidím.
Tvoj tajomný obraz sa mi vynára z tej bariéry snov a hmly.
Tak skoro ma to ponižuje...
Ty snáď ľúbiš ma...
Snáď...
To však nik netuší.
Raz si mi naznačil,
že záleží ti na mne.
Vtedy som pochopila,
že si kdesi len vymyslený herec,
pre ktorého je nudné sa trápiť...
Chcem zdokonaliť svoju lásku
v tvojich skúsených teplých dlaniach
a svoje telo ponížiť.
Pomsta ?
Nie.
Je to láska, na akú sa dopláca ...
Túžim po tvojich klamstvách,
aby som aspoň na chvíľu verila,
že už nie je hmla
a že patrím aspoň na chvíľu tebe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár