Chvíľu som si ju len-tak všmal. Kecala s ľuďmi, prišla mi na prvý pohľad vzdialená. Charakterovo. Potom akosi si prisadla ku mne a ku Francúzovi. Rozhovorili sme sa. Angličtinu rozbehli. Bolo fajn. Bola fajn. Inteligentná, rozumná, slušná. Nemecká nátura z nej išla.
Bola polnoc a ja že idem domov. Boli sme v novom meste, iba sme ho spoznávali. Aj ona. Preto sa rozhodla, že pôjdeme spolu blúdiť na električkovú zástavku. Keď sme sa lúčili tak som sa spýtal: "pôjdeme von nabudúce?" Fajn sme dnes pokecali Dáš mi pls na seba kontakt???
Ona: hmm... hmm.. hmmm.. (úsmevy-neúsmevy) a dala mi fb.
A mne to stačilo. Objali trochu, tak.. slabo.. neisto z jej strany.
A nakoniec sme išli ešte veľa krát von. Do najlepších alternatívnych klubov v meste, kecali o spoločnosti, o histórii, politike, vzťahoch, budúcnosti. Do noci, do rána.. Bolo to skvelé. Skvelá holka. Milá a inteligentná a sympaťáčka navyše.
Prišlo aj kopec povinností a vídavali sme sa menej. Končili nám pobyty a ja som ju poriadne nestíhal vidieť. Ale predsa.. asi dva týždne pred odchodom som ju náhodou stretol, a už naposledy, v miliónovom meste. Bola s kamoškou. Ale keď ma videla zdiaľky, úplne rozjasala. "Lukááááš!!!" Objali sme sa. Silno. Stokrát viac než vtedy prvý krát. V jej očiach bolo také šťastie že ma vidí. Väčšie než v mojich. Trochu škoda. Tiež som bol rád že ju vidím.
A odvtedy sme sa nevideli. Odvtedy uplynuli dva roky. Ale uvidíme sa. Niekedy. Možno čoskoro.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár