Stav samodeštruikcie
A ja to neviem zastaviť
Rozpadám sa
Už sú zo mňa len kúsky

Dívam sa na svoju rozpadnutú ruku
A už ju neviem poskladať
Rozložila sa na kryštáliky
Kryštáliky prachu, ktorý odveje preč

Vlas za vlasom
Opúšťa moju hlavu
Vidím len klbko vlasov na zemi
A nebudem ho zbierať!

Radšej len ležím
Nedokážem sa postaviť na nohy
Veď sú tiež bezvládne
Ako celé moje telo..

..ak sa to dá ešte nazvať telom

A možno, je to telo
Ale duša v ňom chýba
S ňou, do vetra, odchádza prach
Prach a s ním aj ja

 Báseň
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  14. 3. 2009 12:27
Nemá byť sebadeštrucia?
 fotka
romyyy  14. 3. 2009 14:43
Áno, je to deštrukcia mňa...ale tiež sa spustila sama..bez akéhokoľvek činiteľa...
Napíš svoj komentár