Tie dva dni voľna na aklimatizovanie zbehli veľmi rýchlo. Spoznávali sme sa s dedinou, s jej obyvateľmi. A potom nastalo ťažké obdobie. Prvý mesiac bol naozaj náročný. Ja a dve moje spolubývajúce sme pracovali na reštaurácií a s nami aj zopár dievčat zo Žiliny. Pracovali sme \"spasto\". Štyri hodiny na raňajkách a štyri hodiny na večeri. Ráno o ôsmej sme začínali. Najprv sme obsluhovali hostí, zbierali sme taniere, čistili stoly, menili obrusy a ukladali príbory na stoly. Neskôr nás posielali do kuchyne čistiť príbory, zbierať špinavé obrusy a odniesť ich do práčovne.. Po práci sme chodili rovno na izbu a poväčšine sme spali až do obeda. Okolo druhej sme chodili do Staff restaurant sa najesť. Strava tam bola naozaj o ničom. Na dennom poriadku (či už na obed alebo na večeru) tam boli špagety a nejaká omáčka. A občas nám tam hodili aj niečo jedlé. Znechutené zo stravy sme sa chodievali najesť do dediny na bagetu z Cross foodu alebo na giros alebo sme si išli naspäť ľahnúť. Na ďalšiu štvorku sme chodili do roboty o siedmej a pracovali sme do jedenástej. Náplň práce bola rovnaká ako aj na raňajkách ale večer sme chodili ešte roznášať príbory do staníc na ráno alebo sme prestierali stanicu na raňajky. Po robote sme išli na špagety a potom sme väčšinou chodili spať. Prvý mesiac bol naozaj taký zvláštny a skoro celý sme ho prespali. Občas sme chodili po robote do malej kaviarne, Vinzi, na ľadové frapé alebo sa len tak prejsť po dedine. Prvý mesiac som si naozaj veľmi priala vrátiť sa čo najskôr domov. Ale potom sa to nejako zmenilo. Ale o tom, čo sme vystrájali, napíšem neskôr..
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
skoupaky
5. 2.febuára 2009 20:52
to bol aklimatizujúci sa mesiac...
2
hej, veď my vieme svoje... a chcem pokračovať, ale neviem či sa odvážim napísať tu všetko..
Napíš svoj komentár