Celú noc som nemohla spať. "Už len pár hodin a odídem. Štyri mesiace neuvidím rodné mesto, svoju rodinu. Na druhej strane, spoznam nových ľudí, dokažem si, že viem byť samostatná, že sa o seba viem postarať." Na nič iné som nemyslela. Samozrejme, par hodín pred odletom som si stihla všimuť, že otec bol na mňa nahnevaný. Ani som nevedela prečo a už sa to ani nikdy nedozviem. Bolo mi to trosku ľúto, nechcela som odísť s pocitom, že sa na mňa niekto hnevá. O druhej v noci sme vyrazili. Išla s nami aj Janka, moja spolužiačka a zároveň spriaznená duša. Ona išla na Krétu už druhý krát. Takže to bola ešte aj mojim sprievodcom Okolo tretej sme už museli isť. Rozlúčila som sa s ocinom aj keď na ňom stále bolo vidno, že sa henvá. Trochu ma to zabolelo. Leteli sme z Košíc do Prahy, z Prahy do Atén a z Atén do Heraklia, hlavného mesta Kréty. Bola to nekonečná cesta. Okrem toho, že som bola nedočkavá, kedy dorazíme som aj stále rozmýšľala nad tým, či som naozaj schopná sa postarať sama o seba. Keď sme dorazili do Heraklia mohlo byť dvanásť hodín(už si poriadne ani nepamätám). Čakala nás dlhá cesta autobusom. Bolo nas veľa, nešli študenti len z našej školy. Teda sme nemohli všetci robiť v jednom meste. Tak sme rozvažali ostatných študentov po celej Kréte. My sme vystúpili v malej dedinke blizko Rethymna, v Panorme. Bola to taká klasická malinká dedinka vhodná na strávenie pokojných chvíľ. Autobus nám zastavil pred obrovským 5-hviezdičkovým hotelom, Club Marine Palace. Hneď sme išli za manažérom. Ten nás oboznámil s prácou a pracovnými podmienkami. Ja, Janka a ešte jedna spolužiačka sme byvali v hoteli, v kotorom sme aj pracovali. Izby však boli katastrofálne.Úzka chodba s malou skriňou. Jedna veľká izba s troma posteľami a jedným stolíkom, miniatúrne okienko. Malá kúpeľňa, v ktorej bol len sprchový kút, záchod a umývadlo. Ostatní moji spolužiaci bývali, neďaľeko hotela, v malej vilke Amaltií. Boli na tom o čosi horšie ako my. Zo začiatku im nefungovala teplá voda, všade bol nepríjemný zápach. Keď sme si uložili kufre do izieb, išli sme opäť za manažérom. Ten nám poukazoval hotel a rozdal pracovné uniformi. Všetci sme dostali po dve tmavomodré nohavice a tri žlté trička s malým modrým nápisom "Grecotel"(sieť všetkých hotelov). Pred nástupom do práce sme však mali dva dni na zaklimatizovanie.. Ale o tom neskôr..

 Denník
Komentuj
 fotka
skoupaky  30. 1. 2009 19:36
čo moje vynahradzuješ si svoj denníček ktorý si tam nechala tu?ale fajne bolo...
 fotka
chan  5. 2. 2009 20:46
čosi je to pecka páči sa mi to a to si ako jaq bola na Kréte? zo školy??? aj ja chceeeem
Napíš svoj komentár