mať smútok na tvári,
keď nič sa ti nedarí,
keď úsmev chceš darovať,
a láskou chceš milovať,

tak myslieť a očariť,
až rozum sa zastaví,
tlak v srdci sa dostaví,
tak rýchlo sa zastaví,

až nestačíš všimnúť si,
že život tvoj kľaká si,
na zem takú studenú,
až v žilách ti tuhne krv,

on skúsi ju rozmraziť,
a život ti navrátiť,
s úsmevom na tvári
a smiechom v duši,

s úmyslom vítaným,
on vie čo sa sluší,
je stále galantný,
vie keď si sama,

ruku hneď podá ti
a na plecia sadá si,
smútok tvoj veškerý,
vo vieru sa premení,

zuby hneď vycerí,
v priateľskom znamení,
objíme dušu,
už pustiť ju nechce,

nachystá kušu,
a medené meče,
kto jej chce ublížiť,
ten úmysel hneď zmení,

keď zbadá ten luk a šíp,
s ochrancom smelým,
je to jej spasiteľ,
po ktorom tak túži,
otvorí oči,
a opäť smútok v duši,

bol to len krásny sen,
no realita nie,
snívať sa môže len,
ke´d človek to vie...

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  8. 4. 2012 00:42
cajicek
Napíš svoj komentár