Prešiel skoro rok, odkedy o Robertovi neviem nič.Každý z nás má nový život, každý z nás je inde, tentoraz už vo svojom VLASTNOM svete, bez toho druhého. Rok je dosť dlhá doba na to aby človek zabudol, ale aj dosť dlhá doba, aby sa stihol zblázniť, ak nezabudne. Sama neviem od ktorej možnosti ma delí menší krok. Viem len jedno - a to - že moje obdobie kľudu vystriedal nával citov myšlienok a túžob ktoré som nikdy nechcela aby prišli. Prišli ako nepozvaný hosť, ktorý nepríjemne prekvail moje stretnutie s dlhoočakávanou návštevou. Tou návštevou je on - Michal. Rázny, vzrušujúci a úžasný človek, kôly ktorému som za tých pár mesiacov čo ho poznám, ešte nemusela uroniť slzičku. Paradoxom je, že to čo mi Robert celé mesiace sľuboval, mi Michal dal hned ako sa mu naskytla príležitosť. Prečo potom moje srdce kričí stále Robertové meno? a dokedy to takto pôjde? Keby mi niekto teraz povedal, že to takto bude už navždy, asi by som súhlasila.Neviem čo sa dnes stalo, a ako dlho o tom moje podvedomie vedelo, ale vystrašilo ma to.
Keď som prišla domou zo školy, bola som utrápená a unavená. Nedokázala som sa na nič sústrediť a tak som len inštinktívne chytala do rúk veci ktoré boli najbližšie. Do mojich rúk sa dostala sviečka, ktorá bola položená na stole. Zapálila som ju a pomaly kvapkala horúci vosk na papier pod ňou. Moje myšlienky sa stále krútili okolo počasia, okolo Michala, okolo mojich kamarátov, okolo mojej budúcnosti a všetkého čo ma obklopuje. Cítila som úzkosť a skľúčenosť a nevedela som čo ju spôsobuje. Bola som ako v tranze, neuvedomovala som si čo robím. Až po 10 minútach som začula ako keby niekto luskol prstami pri mojom uchu. Ked som sa z toho šialeného tranzu prebrala tiekly mi po lícach slzy. Make up som mala rozmazaný a vedela so že táto chvíľka, ktorú som strávila sama so sebou, ale v úplne inom svete, niečo znamenala. Nevedela som však čo. pozrela som sa na svoju ruku, ktorá stískala v rukách zbytky horiacej sviečky a v tom som to uvidela. zrazu mi bolo jasné, čo táto chvíľka neprítomnosti znamenala a aké budú jej následky. Nahlas som sa rozvzlykala keď moje oči uvideli na papieri výtvor ktorý moje ruky stvorili za ten krátky čas. Cez pol papiera na mňa voskovými fľakmy zazeral nápis... Robert

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
weronqa  18. 11. 2009 16:46
wooow
 fotka
cursednymph  18. 11. 2009 21:38
ked prežiješ to peklo... tak kričíš "ešte"!!!
Napíš svoj komentár