,,Čo zas?!" vyprskla na Pána pekiel, ktorý sa tváril ľahostajne, i keď mu všetko nebolo jedno.
,,Ešte sme ti nič nevysetlili. A skôr, ak sa to nedozvieš, na most smiem vstúpiť len ja a Bob, ktorý si odpyká ešte rok." Prevrátil pohľad z Aashlee na Boba, ktorému sčervenela tvár a chcel niečo vykríknuť, ale umlčal ho prst Pána pekiel. ,,Žiadne námietky, dúfam, pretože sme mali isté pravidlá, ktoré si nedodržal. A teraz jej to vysvetli, bez poznámok ku mojej vete." Aashlee zmätene zdvihla ruku a Pán pekiel, ako v škole, na ňu mávol, aby hovorila.
,,Prečo by tu mal Bob ostať ešte rok? Veď... Dvadsať rokov v našom svete je dosť, nie?" Spýtala sa potichu a potom sa pozrela na Boba, ktorý ľahostajne (aj keď mu nič nebolo ľahostajné) mykol plecami a povzdychol si.
,,Mali sme dohodu, on ju nedodržal." Povedal v krátkosti Pán pekiel a Bob ani neodpovedal, len začal rozprávať.
,,Vidíš pred sebou brány, že? Ale najprv ti vysvetlíme, čo bola lož, a čo pravda. A potom ti poviem o tej dohode." Vrhol pohľad na Pána pekiel, ale ten odkráčal ku mostu.
,,Čakám na Vás." Zamával im ponad plece a oni na neho pozerali ako na zjavenie.
,,Fajn. Zrkadlo skutočnosti. Matilda, tvoj otec." Zamyslene si pošúchal bradu a pozrel na Aashlee, pri tom si sadol na zem a s pohľadom, zavŕtaným do jej tváre. Ona si prisadla a čakala, bez slova, Bob si pomyslel, že to je zázrak. ,,Nebola to pravda, pretože tvoja mama aj otec ťa bez sporov milujú a čakajú, či sa vrátiš, alebo odídeš. Patríš do neba. Ale v podstate tvoj čas, je tvoj čas, sama presne usúdiš, kam chceš ísť." Zdvihol dlaň, že toto sa vysvetlí neskôr a Aashlee ostala ticho sedieť. ,,Tak isto ten článok... My v tom zrkadle dokážeme vytvárať ilúzie, aj keď s tebou nie sme. To, že si ma videla, ako nadávam tomu hlupákovi, že ťa hneď poslal do Labyrintu, bola pravda, nechcel som, aby si sa tam dostala skôr, ako sa skúsiš zotaviť. Nepodarilo sa mi prehovoriť nikoho, v podstate som o tom najviac rozhodoval ja, ale prišiel nejaký príkaz, ktorý niekto vydal a tak ho splnili." Aashlee sa na neho pozrela, akoby spadol z neba a potom ju napadla jedna otázka, ktorú však Bob predvídal. ,,Chceš sa spýtať na moju smrť, je tak?" Spýtal sa jej a Aashlee zmätene pozerala okolo seba, akoby jej niekto čítal myšlienky, ale nakoniec prikývla. ,,Moja smrť vlastne nebola moja smrť. Povedal som ti o smrti Treya, nie mňa, on tak umrel, nie ja. Ja som... Ja stále žijem, a dúfam, že aj budem, pokiaľ sa niečo v tom svete hore neprejaví zlé. V podstate som si vybral teba kvôli tomu, že som mal podobný popletený osud, ale čo s tým ja narobím? Ale mal som o niečo menej rokov, ako ty, ja som mal dokopy možno šesť, sám si to dobre nepamätám. Strhlo ma auto. Kvôli tomu som ťa šiel zachrániť, chcel som, nepodarilo sa. Nechcel som, aby si sa sem dostala. A čo sa týka tých pravidiel, o ktorých hovoril Pán pekiel..." Aashlee mu skočila do reči skôr, ako niečo povedal.
,,Nezamilovať sa do obete?" Spýtala sa jednoducho a Bob prikývol. Stiahol zrak a pozrel sa na svoje prsty. ,,Popletené je to.. všetko" zasmiala sa potichu a on iba prikývol. ,,Ako to, že máme svoje emócie, cítime strach, nerozhodnosť?" Spýtala sa a stále nechápala, čo sa to deje.
,,Pretože nie sme mŕtvi, toto je len prechod na druhú stranu, ako vidíš tamto." Ukázal na brány a zdvihol zrak ,,Okrem toho, čo si vymenovala, cítime ešte aj tlkot vlastného srdca, niekedy rýchlo, niekedy pomaly. A podľa toho, čo robíš ty tu, podľa toho sa riadia tvoje centrá tam hore. čiže ak prejdeš jednou bránou a nie tou, ktorá ťa zavedie hore, srdce sa ti zastaví a ty sa premeníš na dušu bez tela, pretože tvoje telo umrie v priebehu sekundy. Hoci mozog a ostatné funkcie sa zastavia pomaly a s ťažkosťami. Srdce ti biť prestane, ale ostatné funkcie až neskôr. Oživiť ťa nebudú vedieť, čiže to nech si niekam strčia. A musíš byť rozhodnutá, kam chceš ísť... Pretože inak by sme ti o bránach nepovedali, nemáš tu vlastne už ani čo robiť." Ohrnul pery Bob a stiahol zrak ešte nižšie, ako pred tým. Bolo na ňom vidieť, že mu nie je po chuti, že Aashlee odíde. Tá si ale chvíľu zoraďovala informácie v hlave a pre istotu sa ozvala až po riadnej odmlke.
,,Čo by sa stalo, keby som tu ostala o niečo dlhšie?" Spýtala sa pomaly a Bob na ňu rýchlo pozrel.
,,Nemôžeš. Umrieš. Odídeš." vysvetlitl jej chaoticky a Aashlee zamrazilo.
,,Ako to myslíš?"
,,Myslím to tak, že tu máš istý stanovený čas, ktorý tu musíš prežiť. Ty si tu už dlho, máš tam hore pomaly dvadsať, a nevieš o tom. A keď sa tvoj limit - ak ti ho Malcolm nepredĺži, čo sa nestane, vieš, aký je - skončí, zostaneš pred bránou do neba a musíš tam vojsť, inak... Pff..." Rukou naznačil, že sa vyparí a Aashlee sa pozrela okolo seba. ,,A mne Malcolm čas predĺžil na pol roka v tejto dobe, prekecol sa, o rok si ťa nájdem" usmial sa na ňu.
,,Koľko mám ešte času?" Spýtala sa potichu a preglgla, jemne.
,,Pár minút" Bob sa na to postavil a ponúkol jej ruku, ktorú s vďakou prijala, postavila sa, ale nepustila ho.
,,Takže, keď o tých pár minút...."
,,Tak umrieš aj tam hore, áno." Povzdychol si a potiahol ju k mostu. Vošiel naň prvý a zahľadel sa na rozhodnutie Aashlee.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kosmiklove
10. 1.januára 2010 02:35
aaa uz chcem dalsiu cast
Napíš svoj komentár