Ťažko tomu pochopiť, ale aj taký človek ako ja dokáže byť v istých chvíľach svojho života šťastný. Sám som tomu neveril, ale bolo to neuveriteľne krásne (pre mňa) a teraz som v ešte hlbšej diere než pred tým. Beznádej, ľútosť a zlosť na seba samého, nič iné necítim a jediné čo chcem je vrátiť tých pár chvíľ, nech som šťastný aj ďalší okamih. Nesmiem ale spraviť nič. Nesmiem sa pokúsiť byť šťastný, lebo tým pokusom sa len prepadnem hlbšie. Duša by chcela spievať všetky tie pocity, len rozum ju chráni aby si neublížila ešte viac.
A tak so zviazanou dušou ležiacou niekde v kúte sa usmievam na celý svet a tvárim sa ako šťastný kamarát. Ale ako dlho to ešte znesiem...

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bibla  15. 8. 2009 15:39
no a sme na rovnakej lodi kamoško...možno aj Puff sa pridá...
Napíš svoj komentár