ktoré padli na dno z mojich dlaní
a chcem veriť, že kde je viera, tam sa dá ísť ďalej
a dnešok neumiera v nás.
Zrazu cítim ostrie tvojich šípov,
neviem sa brániť, padám ku kolenám.
krvácam z očí, vidíš, že nie je ľahké predísť
všetkým chýbam iba sám.
REF:
Chcel by som kráčať skrze náš nekonečný svet,
v našich dlaniach ukrývať nádej všetkých dní.
No ostal zrazu iba nekonečný let,
ja padám dolu, bez všetkých síl.
Zrazu zastal všetok premárnený čas,
no dalo sa to zachrániť včas.
Všetky hviezdy spadli,svetla lámp vyhasínajú.
Ako mám dovidieť na ciel, keď strácam svoju cestu?
V močiari lásky, slov a všetkých chvíľ, sa strácam - všetko som utopil.
Nedokážem plávať skrze vlastné chyby -
nevidím svetlo iba teba medzi nimi.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 8.augusta 2017 16:51
Neboj, ona sa vráti a vyšuká z teba dušu!
Napíš svoj komentár