Ach jaj, ako by človek definoval svoje dojmy z tejto poviedky, ktorá mi reálne nikdy nedala žiadny zmysel? Okey. Skúsim začať tým, že pri Kingovi som nikdy nemal problém s predstavivosťou. A pri tejto zbierke je ju skutočne treba. Hlavnou témou je strach. Dokázal som si predstaviť živých vojačikov, diablom posadnutý mangeľ, bubáka v skrini alebo pomstychtivých duchov. To všetko sú zaujímavé námety. No potom príde táto poviedka. A neviem čo je horšie. Že sa v tejto zbierke vôbec objavila, alebo fakt, že prichádza po absolútne dokonalej poviedke „The Ledge.“
Nebudem nič predstierať. Nemám rád túto poviedku, podľa mňa vôbec nedáva zmysel, celé to na mňa pôsobí maximálne nekreatívne a výsledok je jedno nechutné dielo. Pre mňa je to skoro nepredstaviteľné. Máme tu tučného chlapa s kosačkou, ktorý kosí trávu štýlom automatickej kosačky, ktorú on sleduje a požiera trávu za ňou. A čo je horšie, že zabije aj krta, ktorého si doslova vyhliadne a chlap tak ako trávu jeho mŕtvolu zožerie. A už len z toho ako to tu píšem, tieto predstavy sú podľa mňa viac nepríjemne nechutné, než desivé. Niektorí to síce hovoria aj o poviedke „The Mangler,“ lenže tam to podľa mňa fungovalo. Pointou tam totiž nie je spôsob smrti, ale atmosféra, ktorou objasňujeme jej následky. Toto sú len nechutné obrazy, ktoré by som najradšej vyhodil zo svojej hlavy. Myslím si, že táto poviedka je asi horšia než „Blockade Billy“ a stále nechápem, čo na nej niektorí ľudia videli. Žeby jej záver, ktorý mi nedával zmysel? Alebo fakt, že šéfom nášho kosca bol grécky bôžik Pan, ktorý mal požehnať trávu? Neviem. Mne to asi len nesadlo.
Iróniou ale je, že keď prišiel film „The Lawnmower Man“, ktorý bol o niečom úplne inom, Stephen King ho odmietol. A dokážem to pochopiť. S jeho poviedkou to nemá dokopy nič. Ale práve film „The Lawnmower Man“ mi prišiel viac ako niečo, čo by som si predstavil pod menom Stephen King. Mali sme tam lieky, ktoré dokázali zlepšiť mozgovú kapacitu, no súčasne aj agresiu, scénky z virtuálnej reality a postavy boli oveľa zaujímavejšie. Nebolo to nechutné a nestráviteľné. Išlo o skvelý horor s dobrou atmosférou a veľmi kvalitne zvládnutým príbehom.
Aby som to ale teda zakončil, nie som fanúšikom tejto poviedky. Ak sa vám ale páči, nie je na tom vôbec nič zlé. Všetci máme radi rôzne veci z rôznych dôvodov. Jediné na čo chcem poukázať je, že pre mňa toto dielo vôbec nefungovalo. A iní naopak odsudzujú film, pretože nemal podľa nich nič s touto poviedkou. Nech už sa priradíte na ktorúkoľvek stranu, alebo si zvolíte aj celkom inú, nič zlé to neznamená.
„QUITTERS INC.“
Nasleduje ďalší klenot tejto zbierky „Quitters Inc.“ Je to opäť fantastický príbeh, z ktorého sa len ťažko rozpráva o dojmoch, pretože príbeh je veľmi jednoduchý, no všetko čo sa v ňom deje vytvára dokopy ten fantastický zážitok, ktorý nám dáva. Najmä ale jeho posolstvo. Poďme ale od začiatku.
Hlavný hrdina Richard „Dick“ Morisson má problémy s fajčením. Jedného dňa sa stretne s kamarátom Jimom McCammom, ktorý mu odporúči spoločnosť „Quitters.“ Majú 98% úspešnosť odvykania fajčenia. Ale ani tie 2 zvyšné percentá si už nikdy nezapália. Ako to dokázali? Ich metódy nie sú totiž rečičky, ani zázračné výrobky, ktoré nefungujú. Zásadou je – už si nezapálite, inak ublížime vašej manželke a vášmu synovi. A vy to budete vidieť na vlastné oči. Začne to malým elektrickým šokom, z ktorého postupne vznikne silný zásah elektrickým prúdom a mučenie. A ak by to nepomohlo, klienta jednoducho odstránia. Je to teda úplná pravda. Ani tie 2% si už nikdy nezapália. Richard bude rok permamentne sledovaný a v momente ako by porušil svoju fajčiarsku abstinenciu, Quitters sa postarajú o to, aby si riadne uvedomil vážnosť svojho prehrešku.
Príbeh ako taký nie je veľmi zložitý, no napriek tomu je zaujímavé ho sledovať. Postavy sú zaujímavé, rozhodnutia, ktoré musí Richard urobiť sú dosť silné, no dokáže to zvládnuť a spôsob, akým ho spoločnosť Quitters vydiera je absolútne fascinujúci. Je to poviedka, ku ktorej sa osobne veľmi rád vraciam, pretože dáva veľa atmosféry, kreatívny koncept a postavy, ktoré veľmi rád sledujem. A už to len zakončím so slovami, že záver tejto poviedky je absolútne fantastický. Ako sa hovorí, tvrdé riešenie je niekedy to najlepšie. Aspoň pre týchto ľudí.
„I KNOW WHAT YOU NEED“
Keď prichádza na rozum táto poviedka, tak len musím povedať, že ide asi najmenej hororový horor. Dlho to človeku príde ako príjemný romantický príbeh, kde sa kráľovná krásy zamiluje do najväčšieho loosera na škole. A vyzerá to, že budú prežívať veľmi pekný a príjemný vzťah. Ale napriek tomu sa nám stále v hlave vynára otázka, či skutočnosti, že Ed o Elizabeth vie toľko skutočností je milé a pozorné alebo absolútne desivé. A to je presne to, čo robí túto poviedku jednou z Kingových najlepších prác.
Keď som tento príbeh čítal prvýkrát, bol som prekvapený, že to je z pera hororového majstra, no v momente ako som postupoval, tak ma tá jemná a milá romantika začala desiť. A slová: „Ja viem, čo potrebuješ“ začnú byť viac hrozivé, než milé. Najmä keď vyjde najavo, že venujete svoj život a svoju lásku človeku, ktorý prostredníctvom voodoo dokáže manipulovať s ľuďmi, ich citmi a ich životom.
Práve preto je táto poviedka ďalšou z mojich maximálne obľúbených. Na jednej strane je milé vidieť ako sa najkrajšie dievča dokáže zamilovať do chalana, ktorý vyzerá maximálne nemožne. Je pekné, keď jej je oporou po tom, ako zomrel jej priateľ zomrie pri autonehode. Ale všetko sa zmení, keď zistíte, že práve Ed sa o tú nehodu postaral, aby sa mohol stať jej frajerom. A scénku, kde Elizabeth zlikviduje bábiku, ktorá ju má reprezentovať patrí medzi najlepšie v Kingovej tvorbe vôbec. Je v nej cítiť lásku, ktorú niekde vnútri stále k Edovi prechováva, no súčasne zúrivosť k tomu, ako ju hnusne zmanipuloval. A týmto činom sa rozhodla zlikvidovať aj ten jediný náznak puta, ktorý ju k nemu spájal. Nemám k tomu čo viac povedať. „I Know What You Need“ je jedno z najlepších Kingových krátkych diel, ktoré dokázalo veľa povedať poprvýkrát a rovnako veľa dokáže povedať aj teraz.
Nabudúce nás čakajú ďalšie tri príbehy z tejto zbierky. Konkrétne pôjde o "CHILDREN OF THE CORN", "THE LAST RUNG ON THE LADDER" a "THE MAN WHO LOVED FLOWERS.". Do tej doby sa s Vami lúčim.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A teším sa na Kukuričné deti.