„GRAY MATTER“

Keď chce človek hovoriť o „Grey Matter“ tak by bolo asi najlepšie si najprv povedať, že je to poviedka, ktorú chcel King zo zbierky vylúčiť, no nakoniec karta padla na „Suffer The Little Children.“ Tá sa neskôr ocitla v zbierke „Nightmares & Dreamscapes.“ Teraz už ale len môžem vďačne povedať, že som rád, že v knihe ostala. Osobne ju radím medzi moje najobľúbenejšie a najdesivejšie v tejto knihe. O čom to teda je?

Počas snežnej búrky do obyčajnej predajne vojde malý chlapec, ktorý chce kúpiť jednu basu piva pre svojho otca. Majiteľ Henry si všimne, že to je syn Richieho Grenadina, ktorého už dlhšie nevideli. Chlapec je z niečoho nešťastný, tak sa s ním Henry rozhodne porozprávať. A hneď ako debata skončí, zoberie sa aj s niekoľkými priateľmi a zbraňou za Richiem s basou piva. Medzitým porozpráva on všetkým ostatným, čo sa od chlapca dozvedel a je rozhodnutý využiť aj násilie, ak by bolo treba.

Richie totiž cez pivo dostal do svojho tele nejakého symbionta, ktorý nenávidí svetlo a miluje čerstvé mäsko. A začína sa meniť na jednu obrovskú masu sivého slizu, ktorým boli pokryté aj peniaze, ktorými chlapec platil.

Atmosféra tejto poviedky je maximálne fantastická. Počas cesty za Richiem máme rozpovedanú celú históriu Richieho premeny a pripravuje nás to na to, čo bude nasledovať, až sa s ním náš hrdina stretne. A keď nastane vrchol, tak skutočne ukáže príbeh ako desivý dokáže k čitateľom byť. Môžem vnútri prehrávať poslednú vetu knihy donekonečna, kde všetci vieme čo sa stalo, no stále by sme chceli mať aspoň nejakú nádej.

Rovnako skvelé je tu aj zobrazenie Richieho, z ktorého sa stalo niečo ako vražedná huba než človek. A keď sa pred očami našich hrdinov začne deliť na dva kusy, človek sa len rýchlo zamyslí, k akým číslam sa môžeme až dostať. Postavy sú reálne, príbeh stále funguje ako fantastické desivé dielo, dokázal by som o ňom hovoriť veľmi dlho, prečítajte si ho, pokiaľ ste to už nespravili.

„BATTLEGROUND“

Ďalšia poviedka „Battleground“ je opäť King ako najväčší hororový majster. Toto je už moment, kedy som skutočne pochopil, prečo ľudia túto knihu tak veľmi obdivujú. A priznám sa už, aj ja toto dielo veľmi obdivujem.

Sústredíme sa na príbeh nájomného vraha Renshawa, ktorý mal na prácu zlikvidovať výrobcu hračiek a vracia sa do svojho apartmánu, kde na neho čaká balíček. A v ňom sú hračkárski vojačikovia s kompletnou sadou vrtuľníkov, ostreľovačov aj jeepov. A kto ich vyrobil? Človek, ktorého práve zabil. A vojačikovia sa rozhodnú pomstiť život svojho stvoriteľa. A od toho momentu je celý príbeh len lepší a lepší.

„Koľkokrát ste sa aj vy hrali s figúrkami vojačikov a tvárili ste sa, že sú skutoční. Tu nám presne nastáva tá situácia. A sú rozhodnutí Renshawa zabiť za všetkých okolností. No ani on im to nechce dať zadarmo. V tom je práve sila tohto príbehu. Vidíme Renshawa v každej sekunde, ako sa bráni, ako sa snaží urobiť prvé i posledné na záchranu svojho života. A okrem toho je stvárnenie bojujúcich vojačikov tak reálne a celý priestor tak reálny, že sa ocitáte presne v roli Renshawa, ktorý cíti každú guľku a prelet vrtuľníku okolo neho.

Toto je asi to, čo robí „Battleground“ ďalším silným príbehom tejto zbierky. Automaticky cítite, ako sa postavy cítia, čo prežívajú, ich pud sebazáchovy a stačí nám na to skutočne len jeden jediný človek. Je to len ďalšia klasika, ktorú treba poznať.

„TRUCKS“

A keď už sme tu mali živých vojačikov, ktorí sa rozhodnú zabiť vraha svojho stvoriteľa, čo tak pokračovať príbehom o nákladiakoch, ktoré obživli a rozhodli sa zlikvidovať ľudí v motoreste na odpočívadle? To si môžeme užiť v nasledujúcom príbehu. To je asi v skratke to, čo by som o ňom vedel povedať. Čo viac by som mohol ešte dodať? Okey, poďme si povedať silné stránky.

V prvom rade sú to opäť pocity hrdinov, ktorí chcú prežiť, no stroje sa rozhodli postaviť proti nim. Vo filmovom spracovaní to neboli len nákladiaky, ale i celkom bežné mašiny ako automaty, elektrické nože či zdvíhací most. Nikdy som však nerozumel, prečo boli napadnuté kamióny, ale nie osobné autá. Nedávalo mi to zmysel. V poviedke to síce je ospravedlniteľné, no vo filme som to nikdy nepochopil. Ale ok, späť k téme.

Ďalšia silná stránka je záver, keď hrdina dúfa, že v lietadlách, čo im preleteli nad hlavami sú ľudia, a že ich aj ovládajú ľudia. Dáva to jasný signál, čo sa stalo a ako to afektovalo všetkých naokolo. Boj s nákladiakmi sa asi ani nedá nejako pomenovať, lebo je to len čisto fakt, že krúžením okolo motela si minú palivo a budú chcieť od našich hrdinov, aby ich dotankovali, lebo samy to nedokážu.

Okey. Keď si teda vezmeme atmosféru a logiku, tak jedno funguje a druhé zase naopak nie. Keď vnímame len atmosféru, ide o silný príbeh s nápadom. Keď však do toho zapojíme logiku, stále máte pocit, že to nie je úplne logické a niektoré veci by chceli viac vysvetlenia. Napriek tomu však ide o silné dielko, ktoré stojí za vašu pozornosť. Ale na vojačikov by som si dával o niečo väčší pozor.

A to už je v dnešnej časti o knihe "Night Shift" všetko. Čekujte nabudúce v ďalšom dieli. Povieme si o poviedkach "SOMETIMES THEY COME BACK", "STRAWBERRY SPRING" a "THE LEDGE."

 Recenzia
Komentuj
Napíš svoj komentár