Stephen King - Cujo

Milí priatelia, opäť vás vítame v Castle Rock. V jednom z najpríjemnejších miest na svete, kde sa ale vždy musí udiať niečo desivé. A tak ako nikdy nikto nezabudol na vraha mladých dievčat, ktorého odhalili v knihe „The Dead Zone“ tak samozrejme nikto nezabudol ani na besného bernardína, ktorý na niekoľko dní uväznil matku so synom v pokazenom aute vo vysokých teplotách. A áno, to je príbeh, s ktorým sa dnes stretneme. S dobráckym bernardínom Cujom, ktorý však po tom ako je infikovaný netopierom dostane besnotu a pokojné mestečko sa obráti hore nohami.

Cujo je pre mňa veľmi rozporuplným titulom. Na jednej strane má úžasne vygradovanú atmosféru, ale na druhej strane sú niektoré veci príliš pritiahnuté za vlasy, na jednej strane tu máme desivo nebezpečného psa, na druhú stranu ale nezabije vôbec veľa postáv. Na jednej strane sú hlavní hrdinovia veľmi zaujímaví, no na druhej sa zase príliš často zdržujú nezmyslami... ok poďme sa proste len pozrieť na tento titul.

Cujo je mladý a priateľský bernardín patriaci automechanikovi Joeovi Camberovi a jeho rodine. Najviac si s ním ale rozumie ich syn Brett. Počas naháňania zajaca však Cujo strčí ňufák do nory, ktorá je spojená s jaskyňou a žije v nej besný netopier. Ten Cuja infikuje a nakoľko nikdy nebol očkovaný, môžeme sa pripravovať na horor kombinovaný s drámou. Cujo postupne zbesnie, pripraví o život ich suseda a následne aj svojho pána. Jeho žena so synom majú väčšie šťastie nakoľko deň pred tragédiou odcestujú z Castle Rocku.

Okrem toho tu ale máme aj mladú ženu Donnu Trentovú. Má problémy so svojim autom a rozhodne sa ho dať k Joeovi opraviť. Nemá ani tušenia, čo sa medzitým odohráva. A ako inak než nešťastnou náhodou v momente ako auto definitívne skape pred domom Camberových. A nebude chcieť naskočiť. A najhoršie je, že na tento výlet zobrala svojho syna, vonku je 30°C a zobrali si len drobnú svačinu. A Cujo ich z tohto výletu nebude chcieť pustiť. Čo teda prichádza? Boj o prežitie.

Keď som túto knihu dočítal, hovoril som si, že to bol absolútny trhák, no čím viac nad Cujom premýšľam, tým viac si uvedomujem jeho nekvality a napriek svojim silným stránkam je to podľa mňa slabším titulom. Prečo? Pozrime sa teda na to, čo v prípade Cuja nefunguje. Aspoň pre moju chuť.

V prvom rade sa tu deje až príliš veľké množstvo náhod. Nešťastnou náhodou auto prestane fungovať a už nenaskočí, nešťastnou náhodou bol Cujo zranený, nešťastnou náhodou nebol nikdy očkovaný, šťastnou náhodou (okrem Joa) Camberovi odcestovali a prišiel z nich o život len jeden, nešťastnou náhodou tieto dni nezaprší a nezaprší. Možno som hnusný k titulu, no toľko veľa náhod skutočne škodí. Rovnako ako ten sen o poštárovi. Odkiaľ sa to vzalo?

Čo ďalej sa mi na titule nepáči? Hlavná hrdinka Donna. Nechcem tvrdiť, že je úplne zlá, ale jediné čo s ňou pociťujeme je len jej strach. A nechcem tvrdiť, že je to zlé, no chýba mi z jej strany väčšia dávka akcie. Plus rovnako, prečo Cujo nikdy neopustil svoj dvor? To skutočne ho nemotivovalo ísť ďalej? Ja viem, ja viem... najbližšie domy boli príliš ďaleko na to, aby bol ochotný, ale i tak... zase ďalšia šťastná i nešťastná náhoda.

A zistenie lokácie kde sa Donna so synom nachádzajú? Vážne? To bolo až tak jednoznačné? Keď som sa nad tým opätovne zamyslel, nezdalo sa mi to až tak fér. Celé to skôr plynulo na spôsob – „Musíme to predsa nejako zistiť, kde ju nájsť!“ A ten chlapík, čo jej zlikvidoval dom? Najhoršia postava v celej knihe.

Ale čo na knihe naopak funguje? Najsilnejšie elementy sú tu dva. V prvom rade je to Cujo. Pri ňom si uvedomíte, že aj ten najmilší a najpriateľskejší tvor na svete sa môže zmeniť na skutočnú nočnú moru. A asi len bolo fajn, že mesto bolo od usadlosti Camberových dosť vzdialené, lebo inak by to asi skutočne nebol len sused, ktorý by si užil Cujove zuby a agresívnu náladu. Najlepšie však na ňom je, že mu môžeme vidieť aj do hlavy. Jeho sužujú poriadne bolesti a jediné čo chce je, aby prestali a má pocit, že celý svet mu tie bolesti spôsobuje. To je skutočne dobre zapracované. Rovnako ako už len jeho oči. Cujo je skutočne desivý.

Z toho vychádza aj vynikajúca atmosféra knihy, ktorá je nezabudnuteľná. Gradácie sú efektívne a situáciu, do ktorej sa Donna so svojim synom dostala budete prežívať spolu s hlavnými hrdinami. Donna si je vedomá, že každý pokus o otvorenie dverí, či okna Cujo okamžite sa rozhodne využiť a nebude mať problém ich oboch zabiť. A to je skutočne sila. Takisto aj tie malé zásoby jedla a vody, ktoré majú so sebou a obrovské horúčavy spravia svoje.

V tom asi vzniká celá kontroverzia tejto knihy. Aspoň pre mňa. Pokiaľ som nad ničím nepremýšľal a len si užíval atmosféru, ktorá sa tu fantasticky gradovala, považoval som Cuja, za fantastický titul. Keď som sa však nad niektorými vecami začal viac zamýšľať, zdali sa mi niektoré momenty veľmi slabé a veľmi nedotiahnuté. A rovnako si uvedomujem, že za pozitíva i negatíva (v podstate) považujem tie isté veci. Nechcem tvrdiť, že ide o zlú knihu. Celkovo by som ju mohol zahrnúť do OK kategórie, no na druhej strane je tu atmosféra tak skvelá, že ju označím ako dobrý titul. Nemyslím si, že sa k nej ešte niekedy vrátim, ale som rád, že som si ju prečítal aspoň raz.

 Recenzia

3 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu